Hudobný život

Odkaz v podobe myšlienok a činov

Zuzana Martináková
Zuzana Martináková
18. november 2026

V piatok 20. novembra si pripomíname 30. výročie úmrtia muzikológa, pedagóga a zakladateľa súboru pre barokovú hudbu Musica aeterna Jána Albrechta. Z archívu časopisu Hudobný život vyberáme spomienku Zuzany Martinákovej na túto výnimočnú osobnosť z „Univerzity na Kapitulskej".


Hudobný život

Vek človeka na Zemi je relatívne krátky. Ale odkaz v podobe myšlienok a činov môže prežiť veky. Ján Albrecht je živý jednak tým, čo sám vykonal – či už na poli starej hudby ako muzikológ a interpret, na poli súčasného umenia ako znalec hudby, maliarstva, sochárstva, poézie a prózy, alebo na poli matematiky ako jej vášnivý obdivovateľ – jednak tým, čo do nás zasial. Zárodky jeho myšlienok, názorov, úvah v nás vyklíčili a rastú postupne s nadobúdanými skúsenosťami, až si s prekvapením začíname uvedomovať hĺbku jeho postrehov o človeku, sociéte, o umení a živote, postrehov, ktoré majú kvalitu objavov.




Prečítajte si aj: Ján Albrecht - Pedagogická kavatína


Hovorí sa, že až človek o niečo príde, uvedomí si hodnotu toho, čo stratil. Vtedy, keď som sa kedykoľvek mohla napájať z nevysychajúcej albrechtovskej studnice poznania, nemyslela som na to, že možno raz o tento priamy zdroj prídem. Hodiny sme trávili v dome na Kapitulskej 1 v spoločnosti kníh, hudby, výtvarného umenia a filozofie, platní, CD a kaziet, pri vôni kávy, cigarového alebo fajkového tabaku sme počúvaním hudby a diskusiami na najrozmanitejšie témy objavovali svet. Svet, čo nepoznal hranice obmedzenia sa na jedinú oblasť profesionálneho záujmu, ani žiadostivosti dneška.




Prečítajte si aj rozhovor s violistom súboru Musica aeterna Jánom Grénerom:

Altový kľúč mi otvoril dvere k baroku


Hovoriť o hudbe neznamenalo zaoberať sa iba hudbou, poznávať výtvarné umenie neznamenalo len chodiť na výstavy či prezerať katalógy... Pretože Hansi Albrecht nikdy nebol úzko vyhranený – ani ako hudobník, ani ako milovník výtvarného umenia či poézie, ani ako matematik či filozof, ba ani ako príslušník tej či onej národnosti. Bol to predovšetkým človek vzácnych kvalít, ktorý s láskou poznával všetko okolo seba, s láskou pristupoval k ľuďom rôznych záujmov i vekových kategórií, s láskou odovzdával všetko, k čomu vďaka nezmenšujúcej sa túžbe neustále objavovať zákonitosti existencie javov okolo nás dospel. So záujmom i obdivom som vnímala časť jeho aktivít, jeho myšlienok, ktoré spôsobovali revolúciu v začínajúcich stereotypoch môjho uvažovania. Pre nijaký stereotyp nebolo totiž v Albrechtovej prítomnosti miesta.





Sám po celý život dokázal nepretržite transformovať svoje názory v súvislosti s novými poznatkami, neprestajne dopĺňať i korigovať obraz sveta ním poznávaného. A vyžadoval to aj od iných. Každý, kto sa s ním stretával a viedol s ním diskusie, musel byť dynamický, schopný vlastného vývoja v uvažovaní, v poznávaní, v pretváraní seba i svojho okolia.




Prečítajte si aj rozhovor s huslistom a dlhoročným umeleckým vedúcim súboru Musica aeterna Petrom Zajíčkom: Dodržiavanie pravidiel dáva pocit slobody


Bol to najväčší dar, ktorý sme od Hansiho dostali: schopnosť nezotrvať na stereotypoch, schopnosť uvidieť súvislosti, schopnosť vyvíjať sa... Tí, ktorí tento dar prijali, už nikdy nebudú môcť žiť a uvažovať inak, nikdy sa neuspokoja s dosiahnutými výsledkami, nikdy nezaspia na vavrínoch a budú odovzdávať odkaz Jána Albrechta tým, ktorí nemali príležitosť osobného kontaktu s ním.


Hudobný život
Ján Albrecht (úplne vpravo) a Musica aeterna. Foto: Archív Jána Grénera

Za to všetko mu patrí vďaka, hlboký obdiv pred jeho najväčším umením: v priesečníku tvrdej práce, zábavy, humoru i sebairónie, pokory i boja, v dobrých i zlých časoch – vedieť žiť.

 

Prečítajte si aj príspevok Vladimíra Godára Poznámky k filozofii umenia Jána Albrechta v Hudobný život 1-2/2019, str. 18-20.