Slovenský mládežnícky orchester: Adventný koncert
15. 12. 2024
Bratislava, Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca
Slovenský mládežnícky orchester,
Matúš Veľas, Igor Karško
Britten – Zagar – Bach – Janáček
Diskusia o interpretačných kvalitách slovenských orchestrálnych telies sa zvlášť medzi zasvätenými diskutérmi zriedka nesie v pozitívnom duchu. V mnohých prípadoch je kritika namieste. Rozpačitý stav domácich profesionálnych orchestrov nie je rozumné vnímať ako izolovaný problém. Je len odrazom systému fungovania hudobnej kultúry na Slovensku. Hoci o negatívne analýzy a súdy skutočne nie je núdza, málokedy niekto ponúkne praktický návrh na zlepšenie súčasnej situácie.
Ukážkovým príkladom je v tomto zmysle vznik a fungovanie Slovenského mládežníckeho orchestra, ktorý už osem rokov úspešne pripravuje talentovaných hráčov na ich kariéru v popredných slovenských i zahraničných telesách.
Podujatie v Primaciálnom paláci ako súčasť adventného miniturné SMO potvrdilo pozitívny trend v skvelej celkovej organizácii, inteligentnej dramaturgii a najmä v kvalitných výkonoch súboru. Pedantná príprava pod vedením prominentného huslistu Igora Karška priniesla svoje ovocie.
Po úvodnom vstupe manažéra SMO Adriana Rajtera to orchester predviedol hneď v prvej skladbe programu, ktorou bola Simple Symphony Benjamina Brittena. Takmer pedagogicky zamerané dielo britského skladateľa sa nevyznačuje technickou náročnosťou, no má svojský hravý šarm. Je sústredené a má jasnú pointu, na ktorej vyjadrenie nepotrebuje žiadne špeciálne efekty. Bolo by ho snáď možné označiť za Brittenovu inštruktáž, ako vytvoriť autentické hudobné dielo bez pozlátka a samoľúbej snahy dokazovať vlastné kompozičné schopnosti.
Zaradenie tohto diela na začiatok programu bolo inteligentným ťahom. Bezchybný a komfortný výkon dodal hráčom sebavedomie do ďalšieho priebehu koncertu.
Potrebovali ho najmä pri interpretácii druhej kompozície večera. Štyri skladby pre sláčikové nástroje Petra Zagara, reprezentujúce ideály hudobnej postmoderny, sú síce poslucháčsky veľmi prístupné a zrozumiteľné, autor v nich však využíva i moderné výrazové prostriedky, s ktorými sa museli mladí hráči popasovať. Ich výkon bol zreteľne menej istý než v ostatných skladbách večera, no preukázali tu obdivuhodnú dávku entuziazmu a snahy o čo najpresvedčivejšiu a najvernejšiu interpretáciu diela súčasného autora.
Po krátkej prestávke pokračoval program Koncertom pre hoboj a husle d mol BWV 1060R Johanna Sebastiana Bacha, rekonštruovanou verziou Bachovho koncertu pre dve čembalá. Pozornosť sa orientovala primárne na sólistov a čembalový sprievod, čo dodalo telesu väčšiu voľnosť. Hobojista Matúš Veľas a huslista Igor Karško podali spolu orchestrom presvedčivý výkon.
Ak by sme sa veľmi snažili hľadať nedostatky, bolo by možné vypichnúť, že melancholická skladba v ich interpretácii pôsobila príliš monotónne a neartikulovane, zvlášť v kontraste s nasledujúcou Suitou pre sláčikový orchester Leoša Janáčka, no bolo to skôr dôsledkom kvality interpretácie záverečnej skladby. Temperamentná kompozícia s častými zmenami v dynamike, tempe a celkovej atmosfére vyznela veľmi mladistvo, čo telesu mimoriadne vyhovovalo. Dielo zo skladateľovej ranej tvorby je zložené zo šiestich častí v štýle barokovej suity, no štýlovo je inšpirované primárne Dvořákom. Dramatická, veľkolepá a vzrušujúca kompozícia zaručila, že z koncertu neodchádzal nikto sklamaný. Práve naopak: s veľkým očakávaním smerom k ďalšiemu projektu skvelého mládežníckeho orchestra.