ŠKO Žilina k slovensko-českej vzájomnosti...
15. 10. 2026
Žilina, Dom umenia Fatra
ŠKO Žilina, Martin Ruman, Rastislav Štúr
Dubovský – Šarišský – Smetana – Suk
Tretí októbrový abonentný koncert v Žiline bol zasvätený Roku slovenskej hudby aj Mesiacu slovensko-českej vzájomnosti, dramaturgia zapôsobila a vyznela vtipne i umne. Prvú časť vyplnili pôvodne domáce kompozície, obe premiéry, druhá časť sa niesla v duchu českého romantizmu.
Rastislavovi Dubovskému, pokračovateľovi viacgeneračných rodinných múzických tradícií, je prostredie ŠKO z predchádzajúcej spolupráce blízke, žilinská tvorivá objednávka ho teda nielen stimulovala, ale zaiste mu aj polichotila. Priebeh a kontúry Slovak Sinfonietta Ouverture zrkadlia profesionálny, premyslený kompozičný proces s jasnou predstavou postupov vo formuláciách, s harmonicky sviežimi inštrumentálnymi kombináciami. Ako autor ohlásil, Ouverture má byť „oslavou hudby a radosti z nej“: prednostne zaujala spontánnym, „kulantným“ ustrojením, vedomým obchádzaním konfliktov či iritujúcich situácií. Skladba je predchnutá eufonickým vedomím, imagináciou a najmä snahou vyhnúť sa ostrým stretom, ktorými je napokon naše reálne milieu neustále živené.
Na iných estetických súradniciach sa pohybuje tvorba skladateľa, klaviristu, performera, herca... Vladislava Šarišského. Jeho inšpiračný rozptyl je rôznorodý, vždy však s konkrétnym, čitateľným stimulom. Potvrdil to aj v premiérovo uvedenom Concerte elegante so sólovou violou (skvelé naštudovanie Martinom Rumanom), nástrojom od nepamäti opradeným anekdotami, vystaveným dokonca „pozičným“ spochybňovaniam, sarkazmom, zneuznávaniu. Šarišský vo svojom Concerte decentne upozorňuje na ušľachtilý zvuk tohto sólového (aj keď tu skôr „nesólujúceho“) nástroja, ktorý málo asertívnym, zato zásadným spôsobom vstupuje do deja, ba je aj v role akéhosi žalobcu.
Viola vo flegmatických intervalových pohyboch komplementárne dopĺňa vertikálu farbistej partitúry, s elegantným timbrom presviedča o svojom síce skromnom, no nezastupiteľnom zušľachťujúcom podiele na profile ansámblu, do ktorého angažovane vstupuje. Concerto elegante je kultivovanou, vtipnou apologetikou, koncíznym hudobným komentárom, ktorý sa však nekončí katarziou.
Českú časť programu reprezentovali autori romantizmu. Najskôr hit, Scherzo z Triumfálnej symfónie od B. Smetanu – v ňom orchester naznačil svoje kvality, vďaka ktorým si hráči následne vychutnávali skrz naskrz lyrikou nasýtenú Rozprávku o Radúzovi a Mahulene od Josefa Suka, suitu zo scénickej hudby k Zeyerovej hre. Aj keď kompozícia patrí tiež k pomerne frekventovaným, radi ju počujeme znova – nazdávam sa, že v jej subtílnom príbehu je stále čo objavovať. Žilinčania si schuti zamuzicírovali, očarili v transparentne trblietavých epizódach s podmanivými interpretovanými sólami.
Flexibilný, noblesný líder Rastislav Štúr, ako obyčajne, suverénne no koncentrovane, bez okázalého gesta, viedol a inšpiroval teleso k pekným výkonom v štyroch skladbách rozmanitých poetík.