Hudobný život

Pocta zborového festivalu jubilujúcim Leviciam

Eva Miškovičová
Eva Miškovičová
22. október 2026
Hudobný život
Poľský zbor Luna Plena. Foto: archív festivalu

Konfrontácia domácich zborových telies so zahraničím má pre rozvoj slovenskej scény nezastupiteľný význam. Tieto podujatia poskytujú dirigentom a spevákom priestor spoznávať nové prístupy v interpretácii, vďaka čomu zborové umenie napreduje. Hoci na Slovensku existuje niekoľko etablovaných centier s bohatou tradíciou zborových festivalov (Žilina, Bratislava, Vranov nad Topľou, Košice), v regióne Tekova je podujatie takéhoto formátu ojedinelé.


Medzinárodný festival zborového spevu v Leviciach, ktorý vznikol s ambíciou vytvoriť tradíciu bienále a prepojiť krajiny vyšehradskej štvorky, funguje pod organizáciou samotného mesta a Mestského kultúrneho strediska, pričom odbornú a dramaturgickú garanciu zabezpečuje Štefan Sedlický.

Po sľubných prvých dvoch ročníkoch (2016, 2018) prerušila kontinuitu festivalu pandémia COVID-19. Organizátori museli s tretím pokračovaním čakať až do roku 2022, ktorý bol reštartom po vynútenej pauze. Štvrtý ročník už do Levíc prilákal viaceré renomované telesá.


Uplynulý piaty ročník festivalu, ktorému patril prvý októbrový víkend (2.–4. 10.), mal širší kontext, keďže sa stal súčasťou osláv 870. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Hoci otvárací koncert aj slávnostný záverečný galakoncert našli svoje zázemie v Centre kultúry Junior, zborová hudba znela počas troch dní po celom meste. Účinkujúce telesá sa predstavili na námestí, v priestoroch obchodného centra, v synagóge či vo viacerých miestnych kostoloch po nedeľných bohoslužbách.


Záverečný Galakoncert priniesol divácky vďačný program s gradujúcou dramaturgiou. Úvod patril domácemu zboru Belcanto s dirigentom Štefanom Dráfim. Ich vystúpenie malo predovšetkým symbolický rozmer a pripomenulo lokálne zázemie festivalu. Následne sa predstavil maďarský zbor Prelude pod vedením Sándora Kabdebóa. Ten zaujal najmä výberom menej frekventovaných diel z maďarskej tvorby, hoci vekový rozptyl spevákov v telese sa odrazil vo zvukovej nevyváženosti jednotlivých hlasových skupín.


Českú zborovú tradíciu reprezentoval medzinárodne rešpektovaný Královéhradecký dětský sbor Jitro so zbormajstrom Jiřím Skopalom. Teleso s päťdesiatročnou históriou sa prezentovalo výnimočnou technickou pripravenosťou a intonačnou istotou. Vystúpenie najmladšieho telesa dopĺňal klavírny sprievod v podaní rovesníka samotných spevákov, ktorý túto výzvu zvládol s nadhľadom. Najväčší ohlas zožala interpretačne neľahká zborová úprava piesne Bohemian Rhapsody od skupiny Queen.




Poľský zbor Luna Plena pod vedením zbormajsterky Barbary Gajek-Krasky priniesol na pódium vyzretý a hlasovo vyrovnaný vokálny prejav. Kultivovaný program so záberom poľskej a zahraničnej tvorby hudobne aj vizuálne osviežila skladba Da Coconut Song. Vďaka sympatickému hereckému vkladu sólistu vytvorila v dramaturgii prirodzený kontrast, ktorý koncertu dodal neformálnejší nádych.


Úlohu hostiteľa na záver potvrdil Spevácky zbor slovenských učiteľov s dirigentom Štefanom Sedlickým. Teleso, ktoré sa vyznačuje stabilnými interpretačnými kvalitami, siahlo pri tejto príležitosti po osvedčených dielach zo svojho kmeňového repertoáru. Vyrovnaná vokálna technika a presvedčivý hudobný prejav zboru tvorili adekvátne finále večera. Po ňom nasledovala už len symbolická rozlúčka, pri ktorej si SZSU a Jitro spoločne zaspievali pieseň Eugena Suchoňa Aká si mi krásna. Pestrý program festivalu aj výkony zborov potvrdili zmysel tohto projektu.


Udržanie podobného formátu si vyžaduje systematickú prácu a finančné zázemie, ku ktorému v tomto prípade prispieva aj podpora Vyšehradského fondu, čo umožňuje pozývať telesá zo susedných štátov. Festival v Leviciach ukazuje, že zborové podujatia v regiónoch môžu ponúknuť priestor pre prospešnú konfrontáciu, vďaka ktorej si odborná i laická verejnosť dokáže udržať prehľad o aktuálnej úrovni zborového umenia nielen u nás, ale aj v susedných krajinách.