Odišiel Otto Schenk

Otto Schenk sa narodil vo Viedni v roku 1930. Spočiatku pôsobil ako herec vo viedenských divadlách Volkstheater a Theater in der Josefstadt. Ako operný režisér debutoval v roku 1957 v Štátnom divadle v Salzburgu s Čarovnou flautou, definitívne sa etabloval v roku 1962 s inscenáciou Bergovej Lulu vo Viedenskej štátnej opere. Nasledovali Jej pastorkyňa, Carmen, Boris Godunov, Così fan tutte, svetové premiéry opier skladateľa Gottfrieda von Einema Návšteva starej dámy a Kabale und Liebe, ďalej Čarovná flauta, La traviata, Don Carlo, Don Giovanni, Il trittico, Predaná nevesta a mnohé ďalšie zo širokého repertoáru od klasiky až po súčasné diela. Vzniklo množstvo legendárnych inscenácií, jeho Gavalier s ružou, Netopier, Andrea Chénier, Fidelio a Nápoj lásky sú v repertoári Štátnej opery dodnes. Schenkovou poslednou novou inscenáciou vo Viedenskej štátnej opere boli Janáčkove Príhody líšky Bystroušky v roku 2014.
S operným domom na Ringu bol dlhé desaťročia spätý ako sotva niekto iný: pre Viedenskú štátnu operu vytvoril celkovo 31 inscenácií, bol legendárnym šéfrežisérom operného domu, vytvoril nezabudnuteľne vypointovanú a excentricky trefnú postavu žalárnika Froscha v jeho Netopierovi (debut: 1963) a bol vítaným hosťom na besedách s umelcami. Otta Schenka, režiséra a kolegu, ktorého si vysoko cenili zamestnanci aj umelci, bolo možné často stretnúť na predstaveniach aj v súkromnom živote. V Nemecku pôsobil v operných domoch a divadlách v Mníchove, Düsseldorfe, Berlíne, Hamburgu a Kolíne nad Rýnom. V Metropolitnej opere v New Yorku inscenoval Wagnerov kompletný Prsteň Nibelungov. V nadväznosti na svoju univerzálnu lásku k umeniu sa vyhýbal hraniciam a škatuľkovaniu, neoddeľoval operu od drámy, literatúru od hudby. Vychádzal zo svojej vášne pre účinkovanie a predvádzanie a svoje dielo vždy rozvíjal z individuálnej perspektívy dramatických charakterov: jeho poznávacím znamením bolo dôsledné scénické stvárnenie všetkých postáv na javisku; každý zborista, každý komparzista, okrem sólistov, dostal úlohu šitú na mieru jemu osobne. „Ľudský prvok“ na javisku, t. j. dojímavé stvárnenie osobných osudov, považoval za kvalitatívny prvok a základnú podmienku divadla. Keď sa ujal nejakého diela, prežíval s ním intenzívny príbeh lásky: jeho diela vznikali z neporovnateľnej túžby hrať a skúmať, jeho sympatie a súcit s veľkými postavami opery ich oživovali. Otto Schenk zomrel 9. januára vo svojom dome pri Irrsee v Hornom Rakúsku.