Miska Hauser: Z cestovateľského denníka rakúskeho virtuóza Listy z Kalifornie, Južnej Ameriky a Austrálie (1853–1859)

Miska Hauser:

Z cestovateľského denníka rakúskeho virtuóza

Listy z Kalifornie, Južnej Ameriky a Austrálie (1853–1859)

Hudobné centrum 2023

Miska (Michael) Hauser (1822–1887) bol rakúsko-židovský huslista a skladateľ, príslušník viedenskej husľovej školy, do ktorej patrili v prvej polovici 19. storočia okrem neho aj J. Joachim, E. Reményi, G. Helmesberger a J. Dont.

M. Hauser sa narodil v Prešporku, kde začal študovať hru na husliach a kompozíciu. Ako vrcholný predstaviteľ husľového umenia monarchie koncertoval na turné nielen v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických, v Strednej a Južnej Amerike, na Tahiti, v Austrálii, v Indii, na Cejlóne a v Egypte. Z Ameriky a Austrálie písal listy rodine a priateľom, ktoré najprv vychádzali na pokračovanie vo viedenskom denníku Ostdeutsche Post, a neskôr ich jeho brat Sigmund Hauser publikoval knižne pod názvom Aus dem Wanderbuch eines österreichischen Virtuosen (1859).Tieto memoárové cestopisné „reportáže“ vo forme listov vyšli v minulom roku v slovenskom preklade vo vydavateľstve Hudobného centra.

Miska Hauser sa v Bratislave nielen narodil, ale v r. 1847 tu koncertoval spolu s ruským klaviristom Antonom Rubinštejnom a neskôr v r. 1860 s maďarskou klaviristkou Serafínou Vrábelyovou. Jeho osobnosť je tak predmetom záujmu aj slovenskej muzikológie v súvislosti s dejinami hudobnej kultúry Pressburgu.

Hauserove reportáže zo sveta zachycujú nielen jeho koncertné aktivity, ale majú širší kultúrny a civilizačný rámec. Je to pohľad Európana v polovici 19. storočia na anglosasko-americkú (resp. austrálsku) civilizáciu, plný nelichotivých kritických a ironických komentárov na ich spôsob života, hodnoty, na nízku kultúrnu úroveň, úroveň celkovej vzdelanosti vo vtedy z veľkej časti britskom koloniálnom impériu. Hauser hral napríklad v Peru a na Tahiti pred domorodým obecenstvom, ktoré nemohlo rozumieť Hauserovej európskej hudobno-kultúrnej „misii“ ani fenoménu európskej nástrojovej virtuozity, ktorú Hauser ako huslista v Rakúsko-Uhorsku vrcholne stelesňoval. Jeho koncertné turné v týchto krajinách mali často značne dobrodružný a divoký charakter a Hauser sa ako Európan ocital v nebezpečných situáciách, keď si nebol istý, ako sa táto misia napokon skončí.

Hauserove živé geografické, etnografické a kultúrnohistorické charakteristiky rôznych národov a kultúr sú plné pitoreskných detailov, ale svedčia aj o európskom kultúrnom povýšenectve. O obecenstve na svojom koncerte v austrálskom meste Geelong v r. 1855 napríklad píše: „Dámy, ktoré sedia v prvých radoch, sem prichádzajú vskutku s vyberaným nevkusom, vyzdobené ako papagáje stuhami, perami v krikľavých farbách, džentlmeni niekedy v salónnych smokingoch, inokedy v hrubých bavlnených košeliach, s červenými opaskami ako banditi.“

Svoje vzdelanie v kompozícii započal už v Pressburgu a potom prehĺbil u C. Kreutzera a S. Sechtera vo Viedni. Tak ako mnohí romantickí skladatelia/husľoví virtuózi, aj Hauser komponoval predovšetkým skladby pre svoj nástroj s klavírom a jeho koncertná produkcia tiež pozostávala do veľkej miery z vlastných skladieb, ale aj z transkripcií operných melódií, najmä Schubertových piesní, pre husle a klavír. V menšej miere komponoval aj skladby pre klavír, ako i piesne so sprievodom klavíra. Vo svojich husľových skladbách, najmä v uhorských rapsódiách, uplatňoval novouhorské štýlové prvky, tak ako iní rakúsko-uhorskí (resp. maďarskí) huslisti, napríklad Ede Reményi. Maďarský element aj uhorská kultúrna identita sú u M. Hausera veľmi silné. Vo svojich zápiskoch Hauser tiež často kvalifikovane hodnotí koncertné a operné produkcie a interpretačné výkony. Dôverne poznal nemeckú romantickú operu, ktorej inscenácie v uvedených krajinách boli predmetom jeho ostrých kritických komentárov.

Miska Hauser, ktorého možno označiť za neprávom zabudnutú postavu v dejinách hudby 19. storočia, vstupuje výraznejšie do nášho povedomia nielen samotným prekladom jeho „reportáží“, ale aj záverečnou muzikologickou štúdiou editora publikácie Vladimíra Godára, ktorá prináša rozsiahly a bohatý portrét Hausera z dnes už takmer neznámych či zabudnutých prameňov a svedectiev z 19. a začiatku 20. storočia, ako i z koncertných programov Hauserových recitálov a dobových recenzií. K publikácii je pripojený aj prvý katalóg všetkých jeho kompozícií (okolo 100 skladieb).

Publikácia zároveň prináša bohatú obrazovú prílohu vrátane neznámych fotografií Hausera a osobností, ktoré sú spojené s jeho životom a koncertnými cestami. Slovenské vydanie Hauserových listov obsahuje v závere kulturologickú esej Silvie Ruppeldtovej Stredoeurópsky hudobník na križovatkách 19. storočia. Autorka v nej načrtáva širšie sociálno-politické a civilizačné kontexty Hauserovej epochy a ich odraz v jeho reportážach; zaznamenáva dobové civilizačné fenomény revolúcií, európskeho kolonializmu, nadradeného europocentrizmu, ba až rasizmu, vychádzajúc z analýzy západnej civilizácie v knihe Svet včerajška od Stefana Zweiga. Na tomto pozadí sa M. Hauser vo svojich reportážach javí Ruppeldtovej ako typický predstaviteľ európskeho meštiactva.