Grammy 2026: klasika medzi kontinuitou a súčasnosťou
Klasické kategórie Grammy Awards 2026 potvrdili trend posledných rokov: americká Recording Academy sa usiluje prezentovať klasickú hudbu nie ako uzavretý archív „veľkých diel“, ale ako živé pole, v ktorom sa prirodzene stretáva historický repertoár, interpretačná autorita a súčasná kompozícia.
Najvýraznejším výsledkom tohto ročníka (1. 2. 2026) je silná prítomnosť hudby 20. a 21. storočia. Ocenenie za Najlepší orchestrálny výkon získala Turangalîla-symfónia Oliviera Messiaena v podaní Bostonského symfonického orchestra pod taktovkou Andrisa Nelsonsa – nahrávka, ktorá stavia na maximálnej technickej presnosti, ale zároveň na schopnosti udržať monumentálnu partitúru v dramatickom napätí. Ide o voľbu, ktorá potvrdzuje, že „kanonické“ diela moderny ostávajú skúškou interpretačnej váhy veľkých orchestrov.
V opernej kategórii zvíťazila nahrávka inscenácie dvojdejstvovej opery Intelligence od Jakea Heggieho (Houston Grand Opera). Ocenenie novej americkej opery nie je len gestom podpory domácej tvorby, ale aj signálom, že Grammy vnímajú súčasnú operu ako plnohodnotnú súčasť repertoáru, nie ako okrajový experiment.
Jednou z kľúčových osobností ročníka sa stala mexická skladateľka Gabriela Ortiz. Jej dielo Yanga získalo hneď viacero ocenení (vrátane zborovej kategórie a klasického „compendia“), čím sa Ortiz zaradila medzi najviditeľnejšie skladateľské hlasy súčasnej hudby na globálnej úrovni. Ide o jasný posun: latinskoamerická hudba tu nie je prítomná ako exotický doplnok, ale ako esteticky a politicky artikulovaná súčasnosť.
V interpretačných kategóriách sa objavila aj výrazná kontinuita. Yo-Yo Ma bol ocenený za nahrávku Šostakovičových violončelových koncertov, opäť s Bostonským symfonickým orchestrom a Andrisom Nelsonsom. Grammy tým potvrdzujú dôveru v interpretov, ktorých autorita nevychádza zo senzácie, ale z dlhodobo formovaného vzťahu k repertoáru.
Zaujímavé je aj to, že popri súčasnej hudbe sa udržal priestor pre historicky poučenú interpretáciu: ocenenie za sólový vokálny album získala nahrávka barokových árií Georga Philippa Telemanna (Ino), čo poukazuje na pretrvávajúci záujem o starú hudbu v špičkovom interpretačnom štandarde.
Z pohľadu celkovej dramaturgie Grammy 2026 možno hovoriť o vyváženom, hoci nie revolučnom ročníku. Klasická hudba zostáva v rámci hlavného mediálneho obrazu cien marginalizovaná, no samotné rozhodnutia poroty sú prekvapivo konzistentné a čitateľné: kvalita nahrávky, interpretačná presvedčivosť a dôraz na súčasnú tvorbu majú prednosť pred nostalgickým opakovaním „bezpečných“ titulov.
Pre klasickú hudbu tak Grammy 2026 neznamenajú prelom, ale potvrdenie smerovania k repertoáru, ktorý reflektuje dnešný svet bez potreby obhajovať vlastnú legitimitu.