Laureáti 67. ročníka udeľovania cien Grammy
Grammy 2025 pre klasickú hudbu a jazz
Tento rok sa udeľovanie cien Grammy nieslo aj v znamení klasickej hudby. Inak ako na červenom koberci pre popové hviezdy a hviezdičky, zavládla v koncertnej sále virtuozita a vášeň, ktoré opäť dokázali, že klasická hudba má lesk i potenciál neustálej obnovy.
Vezmime si napríklad Gustava Dudamela, charizmatického a energiou nabitého Venezuelčana. V nedeľu sa tešil z ceny Grammy za najlepšiu orchestrálnu nahrávku, Stravinského Svätenie jari. Dielo, ktoré pred viac ako 100 rokmi šokovalo publikum svojou disharmóniou dráždi a elektrizuje dodnes. Dudamel, sám kedysi zázračné dieťa slávneho venezuelského programu „El Sistema“, podčiarkol s Losangeleskou filharmóniou revolučnú silu tohto diela. „Hudba je viac ako zvuk - je to pohyb, život, energia,“ zdôraznil kedysi. Dnes to bolo počuť v každom tóne.
Yannick Nézet-Séguin, známy svojím nevyčerpateľným entuziazmom a precíznosťou, získal svoju piatu Grammy, tentoraz za hudbu k filmu Maestro. Celosvetovo uznávaný kanadský dirigent, šéfdirigent Metropolitnej opery a Philadephia orchestra, sa podieľal na realizácii životopisného filmu Leonarda Bernsteina. Na tomto projekte, ktorý režíroval Bradley Cooper, sa pracovalo päť rokov.
Víkingur Ólafsson bol ocenený cenou Grammy za najlepšiu sólovú inštrumentálnu nahrávku za interpretáciu Bachových Goldbergových variácií. Islandský klavirista už dávno nie je len insiderským tipom, ale hviezdou, v ktorej svetle dokáže zažiariť hudba v novom svetle. Jeho Goldbergove variácie oscilujú medzi drajvom presného kalkulu a meditatívnou emocionalitou. To, že ho často prirovnávajú ku Glennovi Gouldovi, berie s nadhľadom: „Hudba patrí Bachovi, nie mne alebo Glennovi.“
O azda najkurióznejší príbeh večera sa však postaral Hans Zimmer. Nemecký veľmajster filmovej hudby si prevzal cenu Grammy za najlepšiu filmovú hudbu k filmu Duna: Druhá časť – aj keď s istou iróniou. Pretože zatiaľ čo porota Grammy ho oslavovala, z udeľovania Oscarov bol bez okolkov diskvalifikovaný. Dôvod? Jeho hudba bola príliš blízka prvej časti série. Zimmer, ktorý už má na svojom konte množstvo ocenení – vrátane dvoch Oscarov a štyroch Grammy – to vzal športovo a porote za poctu poďakoval so zlomyseľným úsmevom. „Píšem hudbu pre príbehy, nie pre trofeje.“
Prehľad udelených cien Grammy v kategóriách klasiky a jazzu:
Najlepšie jazzové vystúpenie: Twinkle Twinkle Little Me od Samary Joy a Sullivana Fortnera
Najlepší jazzový vokálny album: A Joyful Holiday od Samary Joy
Najlepší jazzový inštrumentálny album: Remembrance: Chick Corea & Béla Fleck
Najlepší album veľkého jazzového telesa: Bianca Reimagined: Music for Paws and Persistence od Dan Pugach Big Bandu
Najlepší album alternatívnej jazzovej hudby: Meshell Ndegeocello – No More Water: The Gospel of James Baldwin
Najlepšia súčasná klasická skladba: Los Angeles Philharmonic, Gustavo Dudamel & Los Angeles Master Chorale – Ortiz: Revolución Diamantina
Najlepší sólový vokálny album klasickej hudby: Karen Slack & Michelle Cann – Beyond the Years
Najlepšie klasické inštrumentálne sólo: Víkingur Ólafsson – J. S. Bach: Goldberg Variations
Najlepšia operná nahrávka: San Francisco Symphony Chorus & San Francisco Symphony – Saariaho: Adriana Mater
Najlepšia orchestrálna hra: Los Angeles Philharmonic, Gustavo Dudamel & María Dueñas – Gabriela Ortiz: Revolución Diamantina
Najlepšia inštrumentálna skladba: Akropolis Reed Quintet, Pascal Le Boeuf & Christian Euman – Strands
Producent roka, klasická hudba: Elaine Martone
Najlepší spracovaný album, klasická hudba: Pittsburgh Symphony Orchestra & Manfred Honeck – Bruckner: Symphony No. 7 – Bates: Resurrexit (Live)
Najlepší inštrumentálny album súčasnej hudby: Taylor Eigsti – PlotPlot Armor
Najlepšia hudba pre vizuálne médiá (film a TV): Dune: Part Two od Hansa Zimmera