Editoriál 03/24

Koľko odborných škôl je málo a koľko veľa? Otázka, ktorá sa

stáva pálčivou a ktorú si aj v Hudobnom živote kladieme už nejaký

ten rok. Vyprovokovaní stretnutiami s manažérmi profesionálnych

orchestrov, ktorí sa na konkurzoch nestačia čudovať

nad úrovňou uchádzačov o pracovné miesta. Do začiatku 90.

rokov malo Slovensko desaťročia tri konzervatóriá, o ktoré bola

medzi nadanou mládežou doslova bitka, a na jedinú vysokú

školu v krajine sa dostávala elita s profesionálnymi pódiovými

ambíciami. Dnes ponúka odborné hudobné vzdelanie štrnásť

konzervatórií, no tento systém nedokáže generovať kvalitný

hudobnícky materiál ani pre orchestre v regiónoch. A problém

úrovne konzervatórií sa, logicky, prelieva aj do vysokých škôl...

Kde sa stala chyba? Prečo v dobe, keď záujem nadaných detí

(a ich rodičov) o umelecké odbory klesá, stúpa počet škôl, ktoré

lovia v týchto vodách? Stačí, ak sú konzervatóriá len liahňou

ďalších a ďalších učiteľov ZUŠ-iek? Ktoré sú – povedzme si to

na rovinu –, v chudobnejších regiónoch miestami pracovnej a finančnej

stability a ktoré následne posielajú dorast opäť späť do

systému 14 konzervatórií... Je verejným tajomstvom, že nadaní

študenti sú skôr výnimkami v tomto zvláštnom systéme, že tí, čo

si to môžu dovoliť, si pre konzervatoriálne vzdelanie vyberajú

zahraničné školy, o tých vysokých ani nehovoriac. Písať o probléme

je, pochopiteľne, pichaním do osieho hniezda, pretože 14

konzervatórií už vygenerovalo veľa pracovných miest. Naše

hudobné odborné školstvo už dávno stratilo punc výberovosti,

exkluzívnosti a elitnosti a vydalo sa na cestu predstierania. Kedy

sa zrúti táto „pyramída“, nevedno, a ťažko sa chápe, prečo ju

štát podporuje.

O to viac si vážime, že o tejto téme prehovoril riaditeľ jedného

z konzervatórií, organista Marek Vrábel. Jeho slová nielen

tnú do živého, ale aj ponúkajú riešenia. Zároveň je rozhovor

s ním pootvorením dverí do zákulisia jediného cirkevného

konzervatória u nás.

Zarmútil nás odchod profesora Ladislava Burlasa, ktorý

v slovenskom hudobnom živote zanechal unikátnu viac než

70-ročnú stopu aktívnej práce v oblasti muzikológie, pedagogiky

a kvalitnej skladateľskej tvorby. Česť jeho pamiatke.

V našom kontexte ponúka ojedinelú príležitosť zoznámiť

sa s tvorbou barda litovskej hudby 20. storočia Broniusa Kutavičiusa

text skladateľa Adriána Demoča o skladbe Posledné

pohanské obrady.

Tešíme sa z dvojice textov o výnimočnom slovenskom jazzovom

gitaristovi Andreasovi Váradym, ktorého predstavujeme

v reflexii jeho nedávneho bratislavského koncertu i v analýze

jeho skladby. Jazzová rubrika pokračuje aj so zaujímavým seriálom

o jazzovej gitare, kde jednotlivé etapy jej vývoja prezentujú

aktívni hráči.

Pripomíname, že naše texty nájdete už aj v online verzii

Hudobného života na hudobnyzivot.sk. Ešte stále zdarma.