SFZ v Salzburgu

Hlavným dielom tohtoročného festivalu bola opera Modesta P. Musorgského Chovanščina, v ktorej účinkoval aj Slovenský filharmonický zbor. Na zlatej železnej opone salzburského Festspielhausu akcentovali slová skladateľa pretrvávajúcu aktuálnosť diela: „Minulosť v prítomnosti – to je mojou úlohou!“ 

Angažovanie Slovenského filharmonického zboru v Salzburgu vyplynulo z úspechu spoluúčinkovania s Berlínskymi filharmonikmi a šéfdirigentom Kirillom Petrenkom v Čajkovského operách Piková dáma a Jolanta na tradičnom Veľkonočnom festivale v nemeckom Baden-Badene a na koncertoch v Berlínskej filharmónii v apríli 2022, ale aj vďaka prestížnej cene Oper! Awards, ktorú SFZ získal v r. 2023 za spomenutú Pikovú dámu. SFZ účinkoval v Salzburgu naposledy v Borisovi Godunovi (1994) a vo Verdiho Otellovi (1996).

Veľkonočný festival v Salzburgu založil šéfdirigent Berlínskej filharmónie Herbert von Karajan v r. 1967 ako pravidelnú zahraničnú rezidenciu orchestra, zameranú na uvádzanie Wagnerových diel. Históriu 58-ročného festivalu poznačili slávni dirigenti Georg Solti, Claudio Abbado, Simon Rattle či Christian Thielemann. V r. 2026 sa Berlínski filharmonici  s Petrenkom vrátia do Salzburgu a na programe bude opäť Wagner.

Náš zbor uviedol do festivalového života Claudio Abbado, keď ho pozval do inscenácie Borisa Godunova (1994) po úspešnej spolupráci na inscenácii Chovanščiny vo Viedenskej štátnej opere (1989). 

Musorgskij pracoval na Chovanščine celé desaťročia. Sám si napísal libreto, v ktorom vychádzal z textov Stasova o povstaní strelcov – cárskej gardy – v r. 1682 v Moskve, v období pred nástupom cára Petra Veľkého. Keďže skladateľ operu nestihol dokončiť (zachoval sa len klavírny výťah a poznámky), ujali sa jej Rimskij-Korsakov, neskôr Šostakovič, Stravinskij a Ravel. Najviac zarezonovala Šostakovičova verzia; Abbado ju, spolu so Stravinského záverom, použil pri oživení diela vo Viedni. 

V Salzburgu dokomponoval časti diela veľký znalec ruskej hudby, skladateľ (brat režiséra) Gerald McBurney, podľa najnovšieho výskumu skladateľovej pozostalosti. V prepojeniach verzií má priestor aj elektronická hudba (Tuomas Norvio). Výsledok je vydarený a nevtieravý.

Pod réžiu sa podpísal Brit Simon McBurney s renomé hollywoodskej hviezdy. V popredí produkcie je autokracia, brutálnosť mravov, manipulácia más a žiaden rešpekt voči ľudskému životu. Vulgárnosť kniežat, ktoré sa spojili, aby porazili cára, pripomína dnešných oligarchov, ale aj aroganciu sexturizmu. Aktuálnosť diela po 150 rokoch je frapujúca. Réžia to nezdôrazňuje prvoplánovo; súvislosť s dneškom je inscenovaná len náznakovo. 

Inscenácia vznikla v koprodukcii s Metropolitnou operou v New Yorku. Pilierom réžie sú zbory – kľúčovú úlohu má Slovenský filharmonický zbor a Bachchor Salzburg. Sú hlavným aktérom – manipulovateľnou, ustrašenou, poslušnou a poddajnou masou. Spievajú a hrajú profesionálne; žiarivé sú najmä soprány. Aktuálne sú aj kostýmy – dnešné, nekomerčné; iba v niektorých scénach, kde sa časť zboru mení na kurtizány alebo na zbožný pravoverný ľud, je istý náznak zosúladiť aj oblečenie. Musorgského farebná, rozmanitá a bohatá partitúra našla u našich zboristov tých pravých tlmočníkov – v originálnom ruskom jazyku. 

Dialóg sprisahancov rámcujú kulisy dlhého stolu, stoličiek a ustráchaný personál. Scéna je jednoduchá. Využíva nasvietené kovové panely diskrétnej farby, ktoré sa podľa potreby roztvárajú a scéna je chvíľami predelená horizontálne. 

Názov opery sa odvíja od zverstiev kniežaťa Ivana Chovanského (pozoruhodný výkon podal Vitalij Kowaljov), na scéne je veľa krvi, mŕtvych tiel zavraždených… Chovanskij vedie povstanie, vyprovokované regentkou Sofiou, aby sa sama chopila moci, v ktorom bojujú staroverní s reformovanými veriacimi, cárskou gardou, bojarmi. Musorgskij pridal do diela zaujímavú postavu veštkyne Marfy, ktorá má kľúčovú úlohu v deji i v réžii. Vynikajúco ju spievala mezzosopranistka Nadezhda Karyazina, jej zamatový hlas má veľký rozsah – od altu až po dramatický soprán. Jej výkon sa výrazne podpísal pod úspech produkcie a prispel aj k fascinujúcemu záveru, kde zbedačení staroverní pod vedením Dosifeja (decentný bas Aina Angera) odchádzajú, aby v ohni podstúpili dobrovoľnú smrť. Fascinujúci spev zboru za scénou je dojemnou, zúfalou modlitbou. Marfa ostáva na scéne aj s umierajúcim, porazeným kniežaťom Andrejom Chovanským (priezračný tenor Thomasa Atkinsa) – túži splynúť s ním v smrti. V diaľke sa črtajú plamene a na knieža padá zhora popol, ktorý je náznakom možnej katastrofy. Mŕtve knieža v náručí Marfy za zvuku zborového chorálu je najsilnejším výjavom opery.

Mnohé scény evokujú utrpenie v cárskom Rusku, ale aj nedávnu históriu gulagov. Ruskú veľkosť sme však nezažili. Réžia bola odpatetizovaná; jej dramatickosť bola náznaková, skrytá v striedmych gestách a masových scénach. V jednej z nich sa dal rozoznať Repinov obraz Burlaci na Volge – typicky ruské, smutné a trpiace masy. 

Hudba Musorgského prináša veľmi veľa zážitkov a tí, ktorí ju dotvárali pre Salzburg – hlavne Fínsky rozhlasový orchester na čele s vynikajúcim dirigentom Esa Pekka Salonenom – sa podpísali pod čistú a priezračnú faktúru. 

Chovanščina je dobrý titul – málo hrávaný a menej známy. V jeho hudbe je veľa krásy a v salzburskej réžii britského tímu, pripravenej v koprodukcii s MET, prejde 225 minút akoby za hodinu.

Potlesk publika v sále s kapacitou 2 200 sedadiel svedčil o nadšenom prijatí. A Slovenský filharmonický zbor so zbormajstrom Janom Rozehnalom presvedčil svojou zvukovou kultúrou.

Modest P. Musorgskij

Chovanščina 

Dirigent: Esa-Pekka Salonen

Réžia a choreografia: Simon McBurney

Scéna: Rebecca Ringst

Kostýmy: Christina Cunningham

Svetlo: Tom Visser

Video: Will Duke

Choreografia: Leah Hausman

Dramaturgia: Gerard McBurney, Hannah Whitley

Zvukový dizajn: Tuomas Norvio

Ivan Chovanskij: Vitalij Kowaljow

Andrej Chovanskij: Thomas Atkins

Dosifej: Ain Anger

Marfa: Nadezhda Karyazina

Finnish Radio Symphony Orchestra

Slovenský filharmonický zbor (zbormajster: Jan Rozehnal), Bachchor Salzburg (zbormajster: Michael Schneider), Salzburger Festspiele und Theater Kinderchor (zbormajstri: Wolfgang Götz a Regina Sgier)

Salzburg

Veľkonočný festival, Festspielhaus 

12. 4. 2025 (premiéra)