Ceny SOZA: nové talenty aj pocta legendám

V bratislavskom Divadle P. O. Hviezdoslava sa 8. 10. uskutočnil 29. ročník slávnostného odovzdávania Cien SOZA (Slovenského ochranného zväzu autorského) najhranejším autorom za rok 2024. Ceny SOZA sú jediným významným hudobným ocenením na Slovensku. Každoročne sú udelené autorom, ktorých diela dosiahli najvyšší počet prehratí a najväčší úspech v uplynulom roku, ako aj tým, ktorí sa významne podieľali na rozvoji slovenskej hudobnej kultúry.

Tento rok bolo odovzdaných spolu jedenásť ocenení – sedem štatistických cien a štyri honorárne ceny.

Honorárne ocenenia

Veľká cena SOZA

Najprestížnejším ocenením v rámci Cien SOZA je Veľká cena SOZA, ktorá sa udeľuje žijúcemu autorovi za výrazný prínos k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry. Za rok 2024 si túto poctu odniesli dvaja významní autori – textár Daniel Hevier a skladateľ  Stanislav Hochel.

DANIEL HEVIER (6.12.1955)

Absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave patrí medzi renesančných umelcov, ktorí sa výrazne uplatnili vo viacerých múzických oblastiach. Daniel Hevier je básnik, prozaik, dramatik, scenárista, libretista, textár, výtvarník, pedagóg a taktiež aj aktívny influencer na sociálnych sieťach. Členom SOZA je od roku 1976 a v jej databáze má doteraz evidovaných viac ako 760 textov. Najznámejšia je jeho spolupráca s Paľom Haberom a skupinou Team, pre ktorých napísal hity ako Reklama na ticho, Severanka, Láska, necestuj tým vlakom, Krátke lásky, Svet lásku má, Držím ti miesto a mnohé ďalšie. Jeho texty sa stali hitmi aj pre iných interpretov: Ľudia nie sú zlí (IMT Smile), Líška (Jana Kirschner) a na jeho konte je aj text ku spoločnej skladbe prvej edície súťaže Slovensko hľadá Superstar (Kým vieš snívať). Významná časť jeho literárneho aj textárskeho diela je venovaná tvorbe pre deti a mládež. Daniel Hevier zároveň napísal libreto a texty piesní pre muzikály Beatles, Frida, Povolanie pápež a Jánošík.

STANISLAV HOCHEL (2.9.1950)

Rodák z Drahoviec vyštudoval na Konzervatóriu v Bratislave kompozíciu u Juraja Pospíšila (1966 - 1970) a v štúdiu potom pokračoval na JAMU v Brne u Ctirada Kohoutka (1970 - 1975). Celoživotne pôsobí ako pedagóg hudobno-teoretických predmetov a kompozície na bratislavskom Konzervatóriu, externe pôsobil na Katedre hudobnej vedy FFUK a taktiež aj v Slovenskom rozhlase ako lektor scénickej hudby. Aktívne pôsobí v Spolku slovenských skladateľov, Hudobnom fonde ako aj v SOZA. Od jej vzniku v roku 2001 je umeleckým garantom súťaže žiakov ZUŠ Schneiderova Trnava. Systematicky sa venuje aj tvorbe didaktickej hudobnej literatúry pre deti a mládež. Vo svojej skladateľskej tvorbe sa venoval rôznym žánrom inštrumentálnej hudby, zhudobnil ľudové, latinské či biblické texty a taktiež básne domácich i zahraničných autorov. Členom SOZA je od roku 1977 a jeho tvorbu tvorí viac ako 200 diel. Medzi jeho najvýznamnejšie patria Stereovariácie pre dva klavíry, Musica Pathetica pre klavír a symfonický orchester, Missa in C pre soprán, barytón, miešaný zbor a orchester, Slávnostná hudba pre 9 trubiek, sláčikový orchester a tympany a ďalšie. Stanislav Hochel je aj autorom Slávnostných fanfár a Hudby pre mesto Trnava.

Zápis do Zlatej knihy SOZA

Medzi ďalšie významné honorárne ocenenia patrí zápis do Zlatej knihy SOZA, ktorý je udelený nežijúcim autorom za ich zásadný prínos k rozvoju slovenskej hudobnej kultúry. Tento tradičný zápis sa udeľuje od roku 2003 a dodržiava sa pri ňom pravidlo, že ocenenie získavajú zástupcovia rôznych hudobných žánrov zastúpených v SOZA. Za rok 2024 si zápis do Zlatej knihy prevzali Pavol Braxatoris a Peter Hanzely. Cenu za Braxatorisa prevzali jeho pravnuci Magdaléna Kirnerová a Miroslav Mlynka, za Petra Hanzelyho jeho dcéra Lesana Smolinská.

PETER HANZELY (13.8.1947 – 17.9.2024)

Absolvent bratislavského Konzervatória v hre na akordeón bol dlhoročným hudobným redaktorom Slovenského rozhlasu. Pesničky s jeho melódiami naspievali Oľga Szabová, Eva Kostolányiová, Jana Kocianová, Hana Zagorová, Marie Rottrová, Peter Lipa a mnohí ďalší. Významnou mierou sa podieľal na začiatkoch speváckej kariéry Dariny Rolincovej. Svoje najväčšie hity však skomponoval pre Karola Duchoňa, ktorý sa s dvoma z nich nezabudnuteľným spôsobom predstavil na festivaloch v Tokiu (Čardáš dvoch sŕdc) a v Cannes (V slovenských dolinách). Aj ďalšie dva (Hrám, Mám ľudí rád) už zľudoveli a objavujú ich stále nové generácie. V 80. rokoch nahral dva inštrumentálne albumy s vlastnými skladbami, ako aj úpravami svetových hitov pre akordeón a klávesové nástroje.

PAVOL BRAXATORIS (4.2.1909 – 19.1.1980)

Vnuk Andreja Sládkoviča patrí spoločne s Gejzom Dusíkom a Františkom Krištofom Veselým medzi spoluzakladateľov slovenskej operety. Po štúdiách práva na pražskej Karlovej univerzite sa vrátil na Slovensko, kde celoživotne pôsobil ako úradník. Popri tom začal spolupracovať so skladateľom Gejzom Dusíkom, s ktorým vytvorili jednu z najlepších a najúspešnejších autorských dvojíc v dejinách slovenskej (nielen populárnej) hudby. Na ich konte je sedem operiet, z ktorých najznámejšou je Modrá ruža. Pavol Braxatoris napísal texty k niekoľkým desiatkam skladieb Gejzu Dusíka, ktoré už tým najkrajším spôsobom zľudoveli (Rodný môj kraj, Len bez ženy, Čo sa mi môže stať, Tak nekonečne krásna, Široká cestička, Marína a mnohé ďalšie). Skladbu Pieseň o rodnej zemi z operety Hrnčiarsky bál neskôr do svojho repertoáru prevzal Peter Dvorský a preslávil ju pod názvom Najkrajší kút v šírom svete.

Špeciálny hudobný program galavečera

Počas slávnostného galavečera zaznelo šesť hudobných vystúpení, ktoré dotvorili atmosféru večera venovaného slovenskej autorskej tvorbe. Program otvorila Sima Magušinová spoločne so Zuzanou Smatanovou, keď spoločne zaspievali skladbu Duše divoké z oceneného albumu Premena. Víťaz v kategórii Najúspešnejší autor Matúš Kolárovský (Yael) predstavil s kapelou svoju skladbu Euforia.

Ďalšie štyri hudobné čísla boli venované pocte honorárnym držiteľom Cien SOZA. Operný spevák Martin Babjak v sprievode klaviristu Daniela Buranovského zaspieval skladbu oceneného skladateľa Stanislava Hochela z piesňového cyklu Láska a nádej. Zoskupenie František Báleš Ansámbel prinieslo jazzové aranžmány piesní Rodný môj kraj, Ja som optimista a Len bez ženy na texty Pavla Braxatorisa. Výber najznámejších hitov Petra Hanzelyho, ako Hrám, Čardáš dvoch sŕdc či V dolinách, zazneli a cappella v podaní vokálnej skupiny Fragile.

Záver večera patril tvorbe Daniela Heviera – jeho piesne Líška, Kým vieš snívať, či Svet lásku má zazneli v medley podobe v interpretácii Kataríny Koščovej a Markusa Daniela, za sprievodu Daniela Špinera a kapely.

Záznam z galavečera odvysiela Slovenská televízia v nedeľu 12.10. 2025 na Dvojke so začiatkom o 20:40.

(Informovalo: PR oddelenie, SOZA)