Arvo Pärt: čas čakania
Enzo Restagno, Daniel Pastirčák, Peter Zagar, Vít Zouhar:
Arvo Pärt: čas čakania
Modrý Peter 2025
V slovenskej muzikologickej literatúre doteraz absentovala knižná publikácia venovaná estónskemu hudobnému skladateľovi Arvovi Pärtovi a jeho hudbe. Tento deficit konečne koriguje kniha Arvo Pärt: čas čakania od štyroch autorov: talianskeho muzikológa Enza Restagna, českého muzikológa a skladateľa Víta Zouhara, slovenského kazateľa a spisovateľa Daniela Pastirčáka a skladateľa Petra Zagara z vydavateľstva Modrý Peter.
Obsahom zborníka sú dve kapitoly z knihy Enza Restagna Arvo Pärt allo specchio: conversazioni, saggi, testimonianze z r. 2004 (Arvo Pärt v zrkadle: rozhovory, eseje, svedectvá), filozoficko-teologická esej Daniela Pastirčáka, kompozično-analytická esej Petra Zagara a esej o kontakte s Pärtovou hudbou v období totality Víta Zouhara.
Ako základ editori slovenského zborníka použili Restagnov obsiahly, takmer 90-stranový Rozhovor s Arvom Pärtom, do ktorého vstupovali aj Pärtova manželka, muzikologička Nora Pärtová a taliansky muzikológ Nicola Davico. Účastníci rozhovoru diskutovali s estónskym skladateľom o jeho hudobnom vývoji, detstve, rodine, o štúdiu na tallinskom konzervatóriu a dusnej kultúrnej atmosfére Sovietskeho zväzu, ako aj o okolnostiach Pärtovho odchodu do emigrácie začiatkom 80. rokov.
V dialógoch, ako aj v celej knihe, je značná časť textu venovaná Pärtovej ranej dodekafónii a serializmu a tiež širšiemu spektru jeho avantgardnej hudby. Spoznáme pozadie prerodu autora z dodekafonického a seriálneho avantgardistu na skladateľa kresťansko-spirituálnej sakrálnej hudby v polovici 70. rokov. Pärt hovorí o osobnej kríze, o pocite bezvýchodiskovosti svojej dovtedajšej tvorivej orientácie a tento nepokoj človeka, ktorý ešte nenašiel vlastný jazyk, sa podľa Restagna odráža aj v jeho dielach z tohto obdobia.
Restagno, ako muzikológ dôverne poznajúci Pärtovu hudbu, podnietil v Pärtovi proces sebareflexie dodekafónie a kresťanskej spirituality v jeho tvorbe, fenoménu ticha a mlčania, pozadia a vzniku jeho špecifického minimalistického štýlu tintinnabuli.
Základné tematické okruhy z dialógov s Pärtom E. Restagno zopakoval aj v druhej kapitole knihy, v eseji Arvo Pärt a čas čakania, avšak nastolil ich v širších kultúrnych, esteticko-filozofických kontextoch pokroku a kresťanskej spirituality ticha. Podľa Restagna sa aj Pärt podriadil vo svojej počiatočnej dodekafónii kategorickému avantgardnému imperatívu novosti, ale nie natrvalo, pretože si uvedomil jeho úskalia.
Esej Daniela Pastirčáka Hudba stvorená z ticha je o hudbe ako metafyzickom tichu v kresťansko-náboženskom kontexte. D. Pastirčák, kazateľ v Cirkvi bratskej, spisovateľ a výtvarník, vychádza z vlastných silných spirituálnych receptívnych zážitkov z Pärtových skladieb. Jeho bohatá poslucháčska skúsenosť s hudbou rôznych minimalistov sa prelína s výtvarnou a spisovateľskou skúsenosťou a je umocnená aj osobným stretnutím s Pärtom v Bratislave v r. 2001 na koncerte v Katedrále sv. Martina.
Pastirčákova krátka esej pripomína, že do muzikologického diskurzu o Pärtovej hudbe vstupuje aj teológia. V tejto súvislosti by sme mohli uviesť viacerých súčasných muzikológov-teológov, napríklad Petra C. Bouteneffa a jeho dielo Arvo Pärt. Sounding the Sacred z r. 2021 (Arvo Pärt. Znenie posvätného). Teologický aspekt bol prítomný už v prvej pärtovskej monografii od britského dirigenta Paula Hilliera Arvo Pärt z r. 1997. Na Hilliera sa odvoláva aj E. Restagno vo svojej eseji, rovnako ako aj v rozhovore s Pärtom. Hillierova monografia, ako aj eseje v recenzovanej publikácii, poukazujú na to, že liturgické texty západného a východného obradu boli významným inšpiračným zdrojom Pärtovej hudby.
Peter Zagar prispel esejou Arvo Pärt a jeho vidina ticha, v ktorej tiež zrekapituloval Pärtov skladateľský vývoj od avantgardného skladateľa dodekafonickej a seriálnej hudby ku skladateľovi spirituálneho minimalizmu, analyzujúc jeho vybrané skladby. Aj Zagar charakterizuje Pärtovu hudbu ako komunikáciu s Bohom, ako modlitbu a stíšenie.
Český muzikológ a skladateľ Vít Zouhar je autorom poslednej eseje s názvom Skladby Arvo Pärta jsou nejen tím, čím se zdají být. Zouhar je popredným muzikológom-bádateľom Pärtovej hudby a jeho text je osobným príbehom objavovania a spoznávania skladateľovej hudby v čase totality, ako aj reflexiou tintinnabuli v jeho vlastnej skladateľskej tvorbe.
Názov Zouharovej eseje poukazuje na výsledky výskumu Pärtovej hudby: často sa na ňu pozeráme zjednodušujúcou optikou prejavu založeného akoby len na intuícii a improvizačnej spontánnosti, hoci jeho hudba predstavuje racionálne organizovaný číselný poriadok („řád“), pravidlá a algoritmy, ktoré určujú štruktúry jeho skladieb. V tomto zmysle charakterizuje svoju hudbu aj samotný Pärt v preložených rozhovoroch s E. Restagnom, keď na strane 37 hovorí, že štýlom tintinnabuli sa vrátil k pravidlám.
Ako bonus prináša publikácia príhovor A. Pärta pri udelení titulu doktor sakrálnej hudby honoris causa na Pravoslávnom teologickom seminári sv. Vladimíra v Yonkers, USA v r. 2014 v preklade Petra Zagara. Práve v tomto seminári pôsobí spomenutý americký muzikológ-teológ Peter C. Bouteneff, významný bádateľ Pärtovej hudby. Na konci je ešte uvedený výber najrelevantnejších diel z Pärtovej tvorby.
Za prínos zborníka Arvo Pärt: čas čakania možno považovať to, že sa jeho texty pohybujú medzi esejami, štúdiami a publicistikou. Publikácia prináša prvý slovenský preklad zásadného rozhovoru Enza Restagna s Arvom Pärtom, ako aj preklad následnej Restagnovej štúdie (ich autorom je Peter Zagar), čo slovenskému čitateľovi sprístupňuje tieto kľúčové diela. Kniha svojimi esejami z pera slovenských a českého autora obohacuje obraz hudobného minimalizmu, ktorému dal Arvo Pärt špecifický kresťanský spirituálny rozmer.