Veressova Hommage à Klee a Mendelssohn v Žiline

9. 10. 2025

Žilina, Dom umenia Fatra

ŠKO Žilina, František Macek, Sivan Silver, Gil Garburg

Veress – Mendelssohn Bartholdy

Znova sme mali príležitosť chváliť najskôr myšlienku prevtelenú do reality. K slovu sa opäť dostali dva výberové klavíry, ktorým umná žilinská dramaturgia už niekoľko sezón dáva priestor v špecializovanej subsérii s názvom Sólo pre dva Steinwaye. Ďalší z večerov s takýmto zacielením prezentoval u nás debutujúcu dvojicu klaviristov: v Nemecku pôsobiaci izraelský pár tvoria Sivan Silver a Gil Garburg.

Program zaujal aj vzácnou prezentáciou (nevedno prečo) u nás obchádzanej tvorby Sándora Veressa (1907–1992), Maďara, ktorý značnú časť profesionálneho života prežil vo Švajčiarsku. Jeho Hommage à Paul Klee, fantázia pre dva klavíry a sláčikový orchester, vznikla v r. 1951, motivácia na jej zrod je jasná. To, že Kleeho plátna majú pre hudobných tvorcov silnú inšpiračnú mágiu, je nespochybniteľné, napokon sám výtvarník považoval svet hudby s jeho špecifikami za svoju bytostnú alternatívu. Sándor Veress patril k prvým, ktorým v zozname tvorby pribudol opus s inšpiračnými väzbami na Kleeho unikátny výtvarný výraz (nasledovali skladatelia ako G. Kurtág, G. Schuller, H. W. Henze…).

Veressova fantázia je členená do siedmich častí, každá sa inšpiračne sýti konkrétnym obrazom; imponujúci je reliéf a dramaturgické usporiadanie celku s osobitným dôrazom na delikátnu konšteláciu a súvzťažnosti farieb, expozíciu kontrastov... Osobitne nápaditá je práca a najmä akcentovanie rytmického pradiva, pulzujúcich vzorcov s exaktným poriadkom (Zbierka kameňov). Dva klavíry v kombinácii so sláčikovým ansámblom evokujú pôsobivé farebné impresie (Starodávny zvuk), snové minuciózne obrazce (Ohnivý vietor), éterické dotyky v kontrapozíciách aj vtipných unisonách (Malý modrý diabol). Hudobné dianie na pódiu operatívne kompletizovala vizuálna zložka – na projekčnom plátne sme simultánne sledovali kleeovské výtvarné univerzum, reprodukcie obrazov, ktoré boli stimulom k vzniku pôsobivej, podmaňujúco kolorovanej, hravej fantázii noblesného Európana Sándora Veressa.

Duo klaviristov zapôsobilo prirodzeným harmonickým prejavom, muzikalitou, eleganciou, absolútnou koncentráciou a oddanosťou tlmočenému dielu. Obdiv patrí aj ich pamäťovým dispozíciám, ktoré pozitívne ovplyvňujú imagináciu a uvoľnenosť pri interpretačnej tvorbe. Prvá časť koncertu zanechala priaznivé echo – s onou typickou príchuťou výnimočnosti, ktorá nás znova a znova núti vracať sa v pamäti k počutému a prežitému. Druhá časť transponovala dej do kontrastných pólov, k Symfónii č. 4 „Talianskej“ F. Mendelssohna Bartholdyho. Šéfdirigent ju vystaval s príslovečnou dôslednosťou a rešpektom, hneď v úvode nešetril nasadením a razantnosťou v tempe. Ako sme si uňho už zvykli, s rozvahou aj pôžitkom sa dokáže stotožniť s kontempláciou a romantickou lyrikou. Po nezabudnuteľnej beethovenovskej kreácii v Eroike (na otváracom koncerte sezóny) prispel ďalším svojím bonusom z rezervoára symfonických monumentov.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)