Uriel Herman: Different Eyes
Uriel Herman
Ubuntu Music 2023
Klavirista Uriel Herman (1987) patrí k mladším tváram sľubne sa rozvíjajúceho izraelského jazzu. Klasicky vzdelaný hudobník študoval hru na klavíri a kompozíciu na Hudobnej akadémii v Jeruzaleme. Ako líder vydal doteraz tri albumy a v poslednom období absolvoval rozsiahle turné so svojím stálym kvartetom v zostave: trubkár Itamar Borochov, kontrabasista Avri Borochov, jeho brat, a bubeník Haim Peskoff spolu s hosťujúcim hráčom na drevených dychových nástrojoch Urielom Weinbergerom. Hoci samotný Herman tvrdí, že dramaturgia nového albumu sa pohybuje „medzi fragmentmi jeho spomienok z jeruzalemských ulíc v prvej skladbe a záverečnou uspávankou venovanou synovi“, v skutočnosti je záber albumu oveľa širší.
Úvodná skladba Jerusalem navodzuje melancholickú náladu. Ide o krásne dueto trúbky s klavírom, ktorého pôvab spočíva v jednoduchej melodickej línii dopĺňanej občasnými exotickými ozdobami a jemnej sentimentalite. Prúd hudby plynulo pokračuje aj v nasledujúcej Nature Boy od Nata Kinga Colea, ktorá prináša oveľa živšie, dravé pasáže virtuózneho klavíra vo voľnom, fantazijnom spracovaní. Až v tretej skladbe s názvom MJ prichádza „do hry“ celá zostava kvarteta. Skladba je bizarnou poctou Michaelovi Jordanovi. (Je v 23-osminovom takte na počesť čísla dresu legendárneho amerického basketbalistu.) Kým úvod a záverečný epilóg sa nesú v duchu jemnej nostalgie, rozsiahly stredný úsek je divokou prehliadkou klezmerovských motívov, pripomínajúcich najlepšie časy radikálnych židovských projektov vydavateľstva Tzadik. Za zmienku stoja ostro frázované, rytmicky nepravidelné dynamické melódie, melizmatické bravúry flauty, krátke prerušované rockové riffy a priam rockové ozvučenie kontrabasu s bicími nástrojmi. Ilúzia blízkovýchodného zvukového sveta je tu dokonalá.
Jemný kontrast a romantizujúce nálady vytvára Herman v skladbe Luiza, ktorej autorom je Antonio Carlos Jobim. Ako interpret i skladateľ sa potom zaskvie v kompozícii Fantasy, kde exceluje v úsekoch obdivuhodnej klaviristickej virtuozity. Hneď v úvode parafrázuje Bachovu Chromatickú fantáziu a fúgu d mol a pokračuje v rozsiahlej alúzii, mixujúcej klasickú hudbu, jazz i klezmer, pričom klavír, kontrabas i flauta rozvíjajú pôsobivú melódiu v unisone. Do sveta filmovej hudby Herman zablúdi v skladbe Paris. Jemné pasáže, zdvojené melódie klavíra a kontrabasu i nostalgické tóny saxofónu však okrem pocty francúzskemu filmu evokujú napríklad i škandinávske projekty Ketila Bjørnstada.
Poctou klasike je aj Homage to Chopin Prelude No. 4. Herman dokonale recykluje Chopinovo známe klavírne prelúdium na spôsob Brada Mehldaua. Ten bol možno inšpiráciou aj pri ďalšej prevzatej kompozícii Polly, temnej piesni kapely Nirvana z albumu Nevermind. Herman sa netají záľubou v hudbe tzv. Seattle grunge rocku a piesne kapiel Nirvana či Radiohead spracoval už na svojom predošlom albume Awake. Záverečná kompozícia Yakinton je jemným epilógom, fantazijnou hebrejskou uspávankou plnou farebných tónov trúbky a klavíra.
Different Eyes je pozoruhodný, pestrý a krásny album, ktorý zmiešava jazz so silnou tradíciou klasickej romantickej hudby a žánrovými prestrihmi do oblasti rocku, exotiky a izraelskej tradičnej hudby. Inštrumentálne výkony sú skvelé a poznávacím znamením „spievajúcich“ nástrojov Hermanovho kvarteta je neuveriteľne silný cit pre melodické línie, lyricky jemný a melancholický ponor do hĺbky hudby a na druhej strane razantný a nespútaný dynamický náboj.