Sólo pre Rachmaninova

2. 10. 2026

Bratislava, Reduta

Bratislavské hudobné slávnosti

Orchestra dell’Accademia Nazionale di Santa Cecilia, Stanislav Kochanovsky, Nikolay Lugansky

Rachmaninov

Chýrne symfonické teleso Orchestra dell’Accademia Nazionale di Santa Cecilia je publiku BHS dobre známe, čo bolo čitateľné aj zo zvýšenej hladiny záujmu o jeho koncert, v poradí už štvrté hosťovanie na festivale. Monotematicky ladená dramaturgia ponúkla dva závažné opusy z tvorby Sergeja Rachmaninova s prezentáciou hlavných protagonistov pôvodom z Ruska, dirigenta Stanislava Kochanovského a klaviristu Nikolaya Luganského. Obíduc zvyčajnú rozohrávku – predohru, večer otvoril in medias res koncertantný opus a hneď v úvodných taktoch vyslal signál, že sa budú „diať veci“.

Rachmaninovov 3. klavírny koncert d mol op. 30 patrí k obľúbeným, výsostne efektným repertoárovým číslam, zároveň však ukrýva podstatné varovanie: nie je príliš veľa povolaných, ktorí dokážu méty, vysoké požiadavky partu či partitúry naplniť bezozvyšku. Skladateľ, sám excelentný klavirista, nefiltroval svoju invenciu a generáciám sólistov zanechal náročný až ekvilibristicky skoncipovaný odkaz. Pripomeňme, že Nikolay Lugansky bratislavské publikum fascinoval už pred 20 rokmi a v mystickom opuse Rachmaninova aj tentoraz sprítomnil svoju uhrančivú interpretáciu. Rozoberať technickú, manuálnu stránku Luganského interpretácie mi pripadá až nedôstojné. Jeho danosti sú kolosálne, samozrejmé, podriadené absolútnej komplexnosti myslenia a hudobného vedomia. Obdivuhodná je osnova frázovania, jemnocit pre plasticitu dynamiky, výrazová šírka, v ktorej sa snúbi noblesa s „funkčným“ pátosom či nostalgiou – črty vlastné východným Slovanom.

Luganského Rachmaninov nadchol. Znel fascinujúco, v harmónii s empatickou koncepciou dirigenta Kochanovského, ktorého sme v Bratislave vítali prvý raz. Spoločne s neobyčajne tvárnym, vnímavým orchestrom, ktorého zvukové kvality a temperament majú certifikát, posvätený tradíciou a spoluprácou s radom skvelých svetových lídrov a sólistov.

Napriek tomu že Rachmaninov s formou symfonického cyklu nebol jednoznačne spriaznený, ku kompozícii opusov tohto rodu sa zainteresovane vrátil trikrát. Jeho 2. symfónia e mol op. 27, dielo grandióznych rozmerov, vznikala pod evidentnou inšpiračnou clonou nemeckého romantizmu, silno však aklamujúc bazálnu kompozičnú výbavu z vlastných kultúrnych prameňov. Rozľahlý, hodinový priestor naplnený trpezlivými procesmi, idiomatickými ťahmi, motivickou kresbou a drobnokresbou v perfektnom naštudovaní skvelého dirigenta Kochanovského sme vnímali ako hypnotizovaní. Pod jeho presným a inšpiratívnym gestom, v jasnej koncepcii i farbistej imaginácii plynula velebná hudba, ktorá tíšila, dojímala, radovala sa i smútila. Ale najmä, znova potvrdila starú dobrú pravdu o relatívnosti času. Ten ako fyzikálna jednotka opäť raz plynul inak a sublimoval do zážitku, ktorý si radi ponecháme v privátnej zbierke festivalových klenotov.