ŠKO Žilina: Biščáková - Beláček - Ilievsky
9. 11. 2023
Štátny komorný orchester Žilina
Zuzana Manera Biščáková, Gustáv Beláček, Konstantin Ilievsky
Festivalu Nová slovenská hudba (s rádiusom Bratislava – Košice) viac‑menej nevdojak v novembrovom termíne sekundoval aj žilinský abonentný koncert s dvoma premiérami slovenských skladieb. Štúdium a uvádzanie diel slovenských autorov žilinským orchestrom napokon nie je v bežnom dramaturgickom rytme orchestra až také zriedkavé… Prezrádza to aj nie nízky záujem publika o takýto typ hudby.
Dirigent s bulharskou aj slovenskou príslušnosťou v prvej časti koncertu zaostril na premiéry. Kooperácia Egona Kráka so Žilinčanmi je priebežná, čítajúca už solídny počet kompozícií, ktoré orchester nielen premiéroval, ale v nejednom prípade ich vznik inicioval a nie zriedka spolu s telesom reprezentoval aj v zahraničí.
Na objednávku ŠKO vznikla aj premiérovaná skladba pre bas a sláčiky Invocazioni urgenti. A znova sa v nej hlási autor vyhranenej estetickej konfesie, vycibrenej reči a výrazu. Kráka poznáme ako autora hĺbavého, do filozofických sujetov zachádzajúceho, nezľahčujúceho, ba skôr kladúceho vážne otázky. Kontinuálne prehlbuje svoj výraz, reflektujúci klasické podhubie, sebadisciplínu a spätosť s tradíciami európskeho umenia. Trojčasťovú skladbu s krajnými vokálnymi dielmi na biblické texty dôsledne a precízne tlmočil na nároky nepoľavujúci Gustáv Beláček. Priam frapantne rýdzo znie inštrumentálne stredné Intermezzo s hymnickým a chorálovým transcendentným tkanivom. Sólistov aj dirigentov vklad bol inšpirovaný, angažovaný, obdivuhodný.
Impozantná bola miera bleskovej duchovnej „transpozície“, ktorú líder demonštroval v konfrontácii s druhou premiérou, Koncertom pre klavír a orchester č. 1 Norberta Bodnára. Toto dielo demonštrovalo protichodné východiská aj hudobný slovník. „Pohodová“ kompozičná reč, ktorá skladateľa sprevádza od tvorivých počiatkov, sa, evidentne v súlade s jeho bytostnou letorou, vyhýba konfliktným riešeniam, temným zákutiam, ťažobe. Podobne ako jeho generačný rovesník Krák vsádza v tvorbe na garantované hodnoty („melódia, harmónia, rytmus“), no nezľahčuje. Kladie ich do atraktívnych pozícií aj súvislostí, ľahučko stiera kontúry žánrov, hudobný príbeh ozvláštni úsmevom, recesiou aj neuhasínajúcou juvenilnou iskrou… To všetko (i viac) je ukotvené v náročne koncipovanej partitúre s osobitným „vysadením“ na sólový part. Skvele tvoriaca Zuzana Manera Biščáková znova svedčila v prospech svojho bohatého potenciálu, opretého o pevné zázemie tvorivej inteligencie.
Druhá časť večera patrila hudbe Leoša Janáčka, v interpretácii a prístupe dirigenta nebolo náročné vypozorovať afinity a silný vzťah k neopakovateľnej hudbe veľkého Moravana. Súznenie a duchovná identita v Adagiu a gejzíry nekonečných originálnych prameňov našli v dirigentovom prístupe k skladateľovým Lašským tancom viac než spriazneného, stotožneného, temperamentného spolutvorcu…