ŠKO Žilina, Banásová, Čurmová, Macek, Sedlický
23. 5. 2024
Žilina, Dom umenia Fatra
Štátny komorný orchester Žilina
Adriana Banásová, Zuzana Čurmová, František Macek
Dievčenský vokálny ansámbel Konzervatória Žilina,
Štefan Sedlický
Balgavá – Schubert – Mendelsohn Bartholdy
Aktuálnu 50. sezónu ŠKO v septembri otváral šéfdirigent František Macek a patril mu aj jej záver. Koncert mal podtitul Hudba a starodávne mýty. Jedinou výnimkou z romantického štýlového zamerania večera (Schubert, Mendelssohn Bartholdy) bola premiéra skladby od Žilinčanom už známej mladej autorky Haimoni Balgavej. Titul Tam okolo Strečna skomponovala priamo na objednávku ŠKO. Ako názov napovie, obsah aj inšpirácia odkazujú na predobraz – sujet ľudovej povesti lokalizovanej do prostredia neďalekého hradu z 13. storočia, tak ako ju vo farbách pochmúrnej povesti-balady literárne tlmočil Pavol Dobšinský…
Napriek ohlásenej téme sa nebolo treba obávať „trilerovo“ pochmúrnych farieb, zahustených zvukových más, ťaživých prívalov – podľa očakávania, dostavila sa správa v podobe ďalšej autorkinej „biofilnej“ kompozície, ďalšieho pozitívneho útvaru, dýchajúceho sónickým dôvtipom, spontánnym ťahom aj sviežou dikciou. Pôvabne orchestrálne kombinácie s dôvtipnou koloristikou, jasne určený formový oblúk, koncíznosť a, samozrejme, odkaz na folklór. Sympatické však je, že u Balgavej sa ľudové názvuky obišli bez opisnosti za každú cenu, sú v štruktúre organicky „zapracované“ a dávkované akoby v náznakoch, v rytme aj (modálnych) intonáciách, čím autorka dosiahla oveľa dôraznejší, presvedčivý výpovedný rezultát. Ambiciózna skladateľka potešila znova opusom prežiareným pozitívnou energiou a dobrou múzickou mysľou.
V kladných hodnotách, akoby v intenciách úvodnej skladby, sa uberal aj ďalší priebeh večera. Dirigent si zjavne užíval svet Schubertovej „Nedokončenej“ symfónie, so sebe vlastnou dôslednosťou tvaroval a detailne cizeloval mnohoznačné frázy, ich dynamickú dejovú sukcesiu. Častá a pravidelná spolupráca dirigenta s orchestrom je zrejme obojstranne prospešná a obohacujúca a čoraz väčšmi získava jedinečné zvukové aj myšlienkové charakteristiky.
Vyvrcholením reflexií starodávnych mýtov bol dobre známy shakespearovský príbeh plný zázrakov, čarovných aj čarodejných epizód, no najmä romantickej lásky, ako ju z hudby vyčaroval Felix Mendelssohn Bartholdy v scénach hudby k Snu noci svätojánskej. Suita je známa väčšmi z čiastkového uvádzania jednotlivých dielov, z ktorých prím vo frekvencii určite drží Svadobný pochod (ako „účelová kompozícia“), no ťažko ho možno preferovať popri rozohranej riave Scherza, Tanci škriatkov či rozprestretej klenbe časti Andante tranquillo. Vítaným interpretačným počinom bolo kompletné uvedenie s vokálnymi sólami (pekné, zainteresované výkony sopranistiek Adriany Banásovej a Zuzany Čurmovej) a zbormajstrom Štefanom Sedlickým príkladne pripraveným Dievčenským vokálnym ansámblom Konzervatória Žilina.