Retro s nadčasovou pointou
Po tom, čo inscenačný tím poľskej režisérky Karoliny Sofulakovej na protest proti augustovému odvolaniu Mateja Drličku odstúpil od naplánovaného Verdiho Maškarného bálu, sa sezóna 2024/2025 v Opere SND scvrkla na dva premiérové tituly, Janáčkove Příhody lišky Bystroušky a Humperdinckovu Perníkovú chalúpku. Inscenačnú chudobu sčasti kompenzoval spoločný projekt operných štúdií VŠMU a SND – Brittenova komická opera Albert Herring.
Hoci je Benjamin Britten najuvádzanejším operným autorom druhej polovice 20. storočia a jeho opusy sú poslucháčsky vzácne komunikatívne, na Slovensku sme sa o jeho tvorbu iba letmo obtreli. Zo skladateľových pätnástich operných opusov sa v našich divadlách inscenoval len Sen noci svätojánskej (SND, 1962), Albert Herring (SND, 1966; Komorná opera, 1993), Žobrácka opera (SND, 1977), Zneuctenie Lukrécie (Komorná opera, 1988), Peter Grimes (SND, 2005) a Kominárik (SND, 2010). Proti novému naštudovaniu Alberta Herringa, hudobne majstrovského komického opusu s filigránskou orchestráciou a atraktívnymi vokálnymi partmi, teda niet čo namietať. Pred inscenátorov však stavia principiálnu otázku: O čom dnes hrať kúsok, v ktorom sa skladateľ s neskrývanou chuťou, no zároveň s džentlmenskou uhladenosťou vysmieva malomeštiackej pretvárke a prudérii?
Tesne po druhej svetovej vojne, keď Britten komponoval Alberta Herringa, boli rezíduá viktoriánskych mravov kompaktnou súčasťou anglickej DNA. Príbeh o ctihodnej porote malého mestečka, ktorej sa nedarí nájsť vhodnú adeptku na tohoročný titul Kráľovná mája, pretože policajtskou náturou vybavená Florence Pikeová vyhrabe špinu na každú potenciálnu laureátku, a tak je prestížna cena udelená zakríknutému, matkou ubíjanému chlapcovi Albertovi Herringovi, mohol v čase premiéry (1947) pôsobiť ako adresná kritika malomeštiackeho pokrytectva. Aj v 60. rokoch, keď dielo v SND naštudoval Július Gyermek – ladiac inscenáciu síce do polôh dobromyseľného úsmevu nad ľudskými nedostatkami, ale pointujúc ju mizanscénou, v ktorej sa titulný hrdina opečiatkovaný bozkami vracia z nevestinca, kde utratil 25-librovú odmenu za svoju dovtedajšiu bezúhonnosť –, mohla na prahu sexuálnej revolúcie pôsobiť prinajmenšom pikantne.
Dnes však už predmanželské vychádzky zaľúbencov do lesa sotva v niekom vzbudia pohoršenie a diktátorské strážkyne morálky strihu Lady Billowsovej strácajú autoritu aj v najväčších zapadákovoch. Dá sa teda Albert Herring inscenovať tak, aby bol čímsi viac než len potrebnou javiskovou skúsenosťou pre mladých adeptov operno-hereckého remesla a hudobne príjemným, divadelne neškodným retrom?
Vo vstupnom výjave Dinkovej inscenácie defilujú na javisku roztopašné dievčatá oblečené v najsúčasnejších outfitoch a – okato pohŕdajúc prezentovanými hodnotami puritánskej morálky –, zahádžu podlahu spodnou bielizňou. Gazdiná v dome úctyhodnej Lady Billowsovej, večne zamračená, v prísnej domácej rovnošate oblečená Florence Pikeová, zhnusene pozbiera podprsenky ako odpad do plastového vreca. Súdiac podľa tejto mizanscény, režisérka mohla mať v úmysle konfrontovať modernú voľnosť s konzervatívnou upätosťou. No s výnimkou občasných antiiluzívnych vstupov týchto „nemravných“ štatistiek plynie jej inscenácia ako výtvarne vzdušný, až na ojedinelé výnimky vkusnými projekciami komunikujúci, dobovo kostýmovaný, herecky prepracovaný a s hudobným rytmom korešpondujúci retro-obrázok. Ak sa niekde dá zreteľnejšie odčítať snaha o režijný výklad, tak je to v súvislosti s osobnostným vývinom titulného hrdinu.
Albert Herring je na začiatku svojej javiskovej cesty zakríknutým chlapcom, ktorý sa vo chvíľach strachu alebo neistoty schováva pod stolom. Tam hľadá útočisko pred prísnou matkou či šikanujúcimi deťmi hádžucimi na neho jablká, ale aj vtedy, keď ho ctihodná spoločnosť počas slávnostného ceremoniálu núti k ďakovnému príhovoru. Rum, ktorý mu do malinovky nalejú mäsiarsky tovariš Sid a jeho priateľka Nancy, ale najmä ich súcitný rozhovor o jeho mizernom živote, prebudí v Albertovi rebela. Po noci, ktorú mestečko v strachu o neho prebdelo a on ju zatiaľ prehýril vo verejnom dome, sa vracia oslobodený od všetkých mindrákov: s rukami vo vreckách, suverénne hryzúc jablko, preruší nielen svoj vlastný pohreb, ale aj toxický vzťah s matkou. Zrejme to by mohla byť – v súčasnej prepsychologizovanej dobe veľmi „cool“ – ideová pointa Dinkovej inscenácie: Traumy z detstva nie sme povinní niesť celým životom.
Takémuto čítaniu drukuje aj spevácko-herecký typ titulného interpreta Jána Zreľaka, ktorý nie je prirodzeným komikom, ale skôr charakterovým hráčom. Keď sa metlou snaží z matkinho obchodu vyzametať protivné detiská, ktoré k nim chodia kradnúť jablká, pôsobí viac tragicky než smiešne. Tento dojem sa ešte umocní počas udeľovania ceny, na ktorú ho privádzajú v ženskom bielom kostýme, s klobúkom na hlave a narúžovanými perami (v librete ide o kostým labute). Potkýnajúc sa v dámskych lodičkách, budí súcit: metafora chlapca, ktorého si spoločnosť (v tomto prípade najmä jeho helikoptérová matka a diktátorská organizátorka súťaže Lady Billows) pretvorila na vlastný obraz. Zreľakov spevácky výkon naznačil, že vysoká poloha pre neho zatiaľ ostáva výzvou, no na pohodlne napísaný part Alberta Herringa jeho pomerne svetlý, zvučný tenor stačil.
V trinástke alternovaných postáv na mnou navštívenom predstavení rezonovali najmä tri vokálne výkony: Yaroslav Fedorenko, spievajúci superintendanta polície Budda impozantne tmavým, na pevnom dychu posadeným basom, Anastasia Halma ako Florence Pikeová s farebne plným, okrúhlo mäkkým, v každej polohe vyrovnaným mezzosopránom, a pružným sopránom disponujúca Vanesa Čierna, statočne sa vysporiadavajúca s náročným partom Lady Billowsovej.
Osobitné uznanie si zaslúži Dušan Štefánek. Nielen za dirigovanie orchestra, ktorý pod jeho vedením odkryl všakovaké fajnovosti inštrumentálne čarovnej partitúry, ale v spolupráci s korepetítormi Ladislavom Kaprinayom, Brankom Ladičom, Andreou Bálešovou a Oksanou Zvinekovou aj za perfektnú prípravu spevákov, ktorí sa na javisku pohybovali sebaisto, bez najmenšej fixácie na dirigentovu taktovku. Hoci je dnes Albert Herring predsa len tak trošku „starinou“, mladým umelcom priniesol cennú interpretačnú skúsenosť a publiku dve hodiny vkusného divadla. Na študentský projekt viac než dosť.
Benjamin Britten
Albert Herring
Hudobné naštudovanie: Dušan Štefánek
Réžia: Dana Dinková
Scéna a kostýmy: Lucia Šedivá
Pohybová spolupráca: Zuzana Lisoňová
Albert Herring: Ján Zreľak
Lady Billows: Vanesa Čierna
Florence Pike: Anastasiia Halma
Miss Wordsworth: Mária Steinhilber
Mr. Gedge: Martin Morháč
Mr. Upfold: Cameron Gergett
Mr. Budd: Yaroslav Fedorenko
Sid: Benjamín Rudík
Nancy: Bianka Schallerová
Mrs. Herring: Nina Krížová
Emmie: Liubov Ostrovska
Cis: Alexandra Svrčková
Harry: Anna Lachová
Orchester VŠMU, členovia a hostia orchestra
Opery SND
Operné štúdio VŠMU, Operné štúdio SND
Bratislava
Sála opery a baletu SND
24. 5. 2025 (premiéra)
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)