Novoročné operné gala Slovenskej filharmónie
1. 1. 2026
Bratislava, Reduta
Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Slávka Zámečníková, Peter Kellner, Peter Valentovič
Novoročný koncert/Operné gala
Návštevníci Slovenskej filharmónie dostali hodnotný novoročný darček – operný galakoncert, ktorý by mohol odznieť aj v najprestížnejších operných domoch sveta. Práve v nich je častým hosťom náš rodák, basbarytonista Viedenskej štátnej opery Peter Kellner, ktorý s krajankou, umeleckou a životnou partnerkou Slávkou Zámečníkovou dal v decembri a začiatkom januára zelenú slávnostným koncertom v SND a v Redute. Šťastná budúca matka Zámečníková, excelujúca v Európe i v zámorí, spievala famózne. Jej výšky sa trblietali, pianissimá boli nežné a jasné, spev vrúcny, dramatické vrcholy prierazné. Kellner je skvelým barytonistom, v čisto basových rolách je jeho prednosťou krásna kantiléna, výborná technika a sympatický herecký prejav. Obaja boli presvedčiví aj ako komici, dojímaví ako tlmočníci drámy.
Novoročné koncerty v bratislavskej Redute boli v minulosti mozaikou vtipných skladieb alebo Viedni podobných valčíkových či operetných „pôžitkov“, pred dvomi rokmi sme tu zažili operný galakoncert. Tohtoročný recitál zostavil dramaturg Juraj Bubnáš s obrovskou empatiou voči umelcom, pričom dbal na to, aby hodnotná dramaturgia predstavila aj neznáme skvosty. Prvá polovica dala priestor humoru a komickým operám, druhá, vážnejšia hýrila pestrosťou v mimoriadne náročných skladbách a gradovala. Sólisti zažiarili najprv v áriách a duetách Donizettiho belkantových opier Don Pasquale a Nápoj lásky. Humor im je blízky, boli nákazlivo veselí a belkantu nezostali nič dĺžni. Zbormi prispel brilantný Slovenský filharmonický zbor (Jan Rozehnal, zbormajster).
V druhej polovici koncertu odzneli veľké árie romantických autorov. Kellner bol sugestívny v árii Ves tabor snit z Rachmaninovho Aleka – dielo, ktoré u nás málo poznáme, publikum ocenilo. Zámečníková excelovala v mimoriadne náročnom recitatíve a árii Nanetty Ninf! Elfi! Silfi!... Sul fil d’un soffio etesio z Verdiho Falstaffa. Jej trblietavé koloratúry a pôsobivé legáta vyvolali búrku nadšenia v stupňujúcej sa nálade, ktorá vyvrcholila po odznení dvoch árií z Gounodového Fausta – Kellner zaspieval magickú áriu Mefista o zlatom teľati a Zámečníková pôvabnú „Šperkovú áriu“ Margaréty. Jedným z vrcholov koncertu bola ária Son lo spirito Mefistofela z Boitovej rovnomennej opery. Kellner má lyrickejší hlas, ale disponuje hĺbkami i výškami a predovšetkým zaujme výrazom a vnútorným nábojom.
Vynikajúci bol dirigent Peter Valentovič, multitalent, ktorý rozumie spevákom a pri interpretácii veľkých plátien býva jeho hnacím motorom dráma. Na úvod uviedol predohru k Donizettiho opere Roberto Devereux. Skvelý bol súzvuk zboru a orchestra, ale a aj samostatné zborové časti – zbor poľovníkov vo Weberovom Čarostrelcovi, sprevádzaný skvelými lesnými rohmi či O süsser Mond z Nicolaiových Veselých paničiek Windsorských. Ave signor delli angeli e dei santi z opery Mefistefele A. Boita v košatej interpretácii orchestra a zboru priniesol vrcholný zážitok, ktorý demonštroval majstrovstvo dirigenta i oboch filharmonických telies. Valentovič je ako rozvodnená rieka, strháva so sebou všetkých, ktorí mu veria...
Na záver znel triumfálny Wagnerov zbor Heil! Heil! Der Gnade Wunder Heil! z Tannhäusera. Koncert sa skončil v zelektrizovanej sále, skvelé prvé dva prídavky – záverečný zbor z Parsifala a dueto z Gerschwinovej Porgy a Bess vystriedal Radeckého pochod J. Straussa st., ktorým Valentovič „kopíroval“ len pred niekoľkými hodinami skončený viedenský novoročný koncert. Z umeleckého hľadiska som ho po takmer dokonale zostavenom programe vnímala ako nevhodný. Viedenskú špecialitu a tradíciu nechajme Rakúšanom, budujme si vlastné, len nie spievaním hymny na začiatku slávnostného koncertu na prvý deň v roku... Obzrime sa vôkol – ani na jednom z prestížnych novoročných koncertov vo Viedni či Berlíne, ktoré navštívili hlavy štátov, nezneli prezidentské fanfáry, nespievala sa hymna. A koncerty to neboli o nič menej slávnostné.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 01-02/2026.)