Nové diela a tanec na projekte Sounds of Diversity

27. 10. 2025

Žilina, Nová Synagóga

Sounds of Diversity Ensemble, Szymon Bywalec

Scheller – Šuško – Molnár – Sloboda

Mám pocit, že slovom synergia sa v posledných rokoch plytvá až príliš často. Inak povedané, je to nový „hrach“, ktorý lovci grantov hádžu o stenu. Ak by som chcel byť ešte príkrejší, povedal by som, že pôvodné významy, ukrývajúce sa za synergiou, už nahradil akýsi sladkasto skysnutý závan. O to väčšie prekvapenie ma čakalo posledný októbrový pondelok, keď Nová synagóga v Žiline otvorila svoje priestory už po druhý raz projektu Sounds of Diversity. Úprimne, som rád, že som prekonal pohodlnosť a v ten upršaný deň som vytiahol päty z domu. Čakal ma večer plný autenticky krásnej synergie, spájajúcej hneď niekoľko umeleckých médií.

Sounds of Diversity sa usiluje znovu oživiť dnes už mierne ošumelé umelecké väzby medzi umelcami z krajín V4. Prirodzene, najväčším lákadlom pre mňa boli premiéry štvorice nových kompozícií od Przemysława Schellera, Petry Šuškovej, Viktora Molnára a Mateja Slobodu. Áno, som typický hudobnícky ignorant – očakával som, že súčasný tanec bude len akousi nálepkou na hudbe. A ako veľmi som sa mýlil! Tanečné vystúpenia Jany Ryšlavej, Lucie Bielik a Radoslava Piovarčiho vynikajúco súzneli s hudobnými kompozíciami. Neboli len sprievodným prvkom, ale ich predĺženou rukou – formou, ktorá poslucháčov efektívne vťahovala do hlbších vrstiev umeleckého vnímania. Dobrý dramaturgický ťah! Rovnako aj mierne „cukríkový“ svetelný dizajn Intsa Plavnieksa (Lotyšsko) dopĺňal celkový percepčný dojem, no z prirodzenosti veci zostával skôr decentne v úzadí.

Vráťme sa však k hudbe. Oproti minulému roku, keď ma nie všetky skladby úplne presvedčili, bola tohtoročná štvorica vyrovnaná a kvalitatívne na vysokej úrovni. Potešila ma výrazová rozmanitosť, ktorá však nepôsobila roztrieštene – naopak, vytvárala súdržný dramaturgický celok. Prvý z autorov, Przemysław Scheller, zašiel v multimediálnosti ešte ďalej. V diele Grande Valse Brillante siahol po jedinej zachovanej nahrávke, na ktorej číta Julian Tuwim – významný poľský básnik, ktorý priniesol civilný jazyk ako protiváhu romantizujúcemu básnickému štýlu – úryvok zo zbierky Poľské kvety. Tento silný mimohudobný nápad mal jednu nevýhodu: samotný, vcelku odťažitý, a teda vo výsledku nemuzikálny prejav Tuwima. Krásny príklad toho, ako národné konotácie, ktoré doma fungujú, môžu „vyšeriť“ mimo domoviny. Scheller však vynikajúco pracoval s farbou a charakterom nástrojov – miestami noblesne, inokedy s jemne grotesknou poetikou. Je skladateľom s vycibreným harmonickým jazykom, ktorý som si doplna užíval.

Obdobne presvedčivé boli aj diela Petry Šuškovej Šiesty zmysel a Viktora Molnára The Zone, ktoré dokazujú silnú autorskú integritu oboch skladateľov. Šuškovej hudobný svet vyžaroval poetickú charizmu, zvukovú delikátnosť a nápaditú harmóniu. Molnárova skladba zasa priniesla do synagógy pulzujúcu energiu, vyrastajúcu z výrazných rytmických motívov – myslím si, že viacerým poslucháčom doslova rozprúdila krv v žilách. Večer nakoniec kulminoval dielom Mateja Slobodu Consonanze stravaganti e lumi danzanti, ktoré akoby prichádzalo z iného sveta. Kompozícia vychádza z autorovho dlhodobého záujmu o prirodzené ladenie a jej názov (Extravagantné súzvuky a tancujúce svetlá) presne naznačuje, čo poslucháča čaká: priam nebeský svet, vystavaný v harmonických priestoroch, rozvíjajúcich sa v rozmanitých vzťahoch okolo tónu d. Nehanbím sa priznať, že ma táto skladba hlboko zasiahla.

Na záver dodám, že za ideálne kritérium hodnotenia nových hudobných diel považujem jednoduchosť otázky: chcel by som si ich znovu vypočuť? V tomto prípade odpoveď znie jednoznačne áno. Verím tiež, že pre mnohých poslucháčov, ktorí sa s takýmto umením ešte nestretli, koncert otvoril dvere do sveta súčasnej tvorby. Veľké uznanie patrí aj interpretom ansámblu – mnohých z nich síce poznáme z pódií súčasnej hudby, no interpretovať takéto rozdielne kompozície v príležitostnom súbore, zloženom z hudobníkov štyroch krajín, nie je malá výzva. Aj vďaka precíznemu naštudovaniu pod vedením poľského dirigenta Szymona Bywalca si zaslúžia úprimný rešpekt.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)