Jozef Podprocký: Premeny spomienok
Jozef Podprocký: Premeny spomienok
Jana Zelenková, editor
Hudobné centrum 2024
Publikácia s titulom odkazujúcim na jednu z ostatných kompozícií Jozefa Podprockého vyšla vo vydavateľstve Hudobného centra. Už rozsah knihy (vyše 450 strán) vzbudzuje rešpekt – monografia v klasicky „printovom skupenstve“ mapuje život a dielo skladateľa, pedagóga, v kultúre aktívnej osobnosti spätej najmä s regiónom východného Slovenska.
Po zbežnom prelistovaní je zrejmé, že nejde o rutinný pohľad či mechanický súpis, ale o premyslenú, komplexnú publikáciu, za ktorou tkvie penzum trpezlivej selektívnej práce, no aj osobná autorská zainteresovanosť Jany Zelenkovej. Už entrée k publikácii zaujme. Vecnosťou, no najmä pravdivou „tóninou“, ktorú editorka neopúšťa od začiatku až po záver. Zelenková patrí k Podprockého študentom na Konzervatóriu v Košiciach a patrí k početnému okruhu ľudí, ktorých upútal ako pedagóg a získal k rovnocennému dialógu ako presvedčivá a láskavá bytosť.
Monografia je rozvrhnutá do piatich kapitol, ktoré cez citlivo nastavený fokus postupne vytvárajú kompletný obraz skladateľa, pedagóga, aktéra hudobného diania svojej doby. Prvá kapitola s podtitulom – citátom autora – „Ťažký je život, ale veselý“, je podstatnou, živou, esenciálnou staťou chronologicky sledujúcou jeho kroky od juvenílnych cez študentské roky, dominantné pedagogické pôsobiská, aj „odbočenie“ v pozícii riaditeľa ŠFK. Autorka zdôrazňuje míľniky, kľúčové situácie, no najmä stretnutia s osobnosťami, ktoré ho ovplyvnili a zásadne profesijne formovali. Čerpá z množstva prameňov: opiera sa o vlastné poznatky, fakty z fondov a dokumentov získaných od blízkej rodiny, spomienky a svedectvá kolegov, interpretov, kamarátov, argumentuje analýzami partitúr, dokumentáciou súpisov, zoznamov sústredených a zaznamenaných v precízne archivovanom autorovom odkaze.
Druhá kapitola, rovnako nazvaná autorovým citátom „Hudba má spievať a tancovať“, sleduje skladateľovu tvorbu, definuje ju po dekádach: počnúc ranými „pokusmi“ cez skladby z obdobia štúdií na VŠMU, pokračuje 70. rokmi, ktoré o. i. v tvorbe sumarizujú a zúročujú Podprockého bytostný interes o historické hudobné relikty viažuce sa najmä k jemu bytostne blízkym lokalitám. Tie boli, a celoživotne ostali, v centre jeho autorských kompozičných adaptácií.
Osobitnú tvorivú stať reprezentujú sláčikové kvartetá, no aj skladby orchestrálne, ktoré máme v publikácii možnosť sledovať vo svetle posunov a vývoja ich dikcie; pre 90. roky je o. i. symptomatický ešte intenzívnejší príklon k sakrálnej hudbe, ale aj vždy prítomné folklórne impulzy. Začiatok nového tisícročia, posledná etapa života a tvorby, je v publikácii zastrešovaná enumeráciou, teoretickou aj estetickou definíciou tvorby Jozefa Podprockého.
V ďalších častiach sú uverejnené analýzy a pohľady muzikológov, kolegov skladateľov, zainteresovaných interpretov, ďalej spomienky a početné spontánne zdravice Podprockému. Pozoruhodný je výber z publikovaných rozhovorov v odbornej tlači a zvlášť Podprockého autorské texty k vyše päťdesiatim skladbám. Majú dokumentárnu váhu a navyše aj „príchuť“ jeho typického verbálneho vyjadrenia.
Záver knihy sústreďuje dôsledný súpis kompozícií; diskografiu dopĺňa komplet titulov rozhlasových a televíznych dokumentov, články, recenzie, písomné práce o tvorbe autora... Obsah monografie zachytáva citlivými, no kompetentnými ťahmi charakteristiky výrazného hudobníka a pritom skromného človeka.
V čase, keď sa Jozef Podprocký po absolutóriu štúdií na VŠMU definitívne rozhodol vrátiť na rodný východ, ktorýsi z kolegov ho vraj označil za outsidera. Aká to irónia. Celoživotná pedagogická, osvetová a kompozičná činnosť spojená s Podprockého pôsobiskom charakterizuje absolútne opozitum tohto „prívlastku“. Bez pátosu a nadsadenia – vytvoril dielo, ktoré je výsostne in(side), hodné pamätí.
Publikáciu je možné zakúpiť na tomto linku: https://hc.sk/katalog/detail/378-jozef-podprocky