Duchovná a organová tvorba Mariána Gregora
Tvorba Mariána Gregora, kňaza, skladateľa a organistu, síce nie je rozsiahla, ale možno o nej povedať, že je plná hĺbky, úprimnosti a pokory. Jeho banskobystrické štúdiá kompozície a hry na organe mu umožnili popri službe Bohu venovať sa svojej vášni, hudbe.
Po pôsobení v Martine a v Banskej Bystrici ho kňazské povolanie zaviedlo do Sielnice, kde vďaka svojej neutíchajúcej chuti poznávať, vzdelávať sa a tvoriť, inicioval stavbu nového organu (2015), čo odštartovalo v Kostole Ducha Svätého množstvo koncertov, organových prehliadok, festivalov a súťaží.
Album Duchovná a organová tvorba Mariána Gregora vznikol spontánne ako reakcia na realizované koncerty jeho tvorby na podnet organistky Denisy Gibalovej Kabáčovej, ktorá je interpretkou a propagátorkou skladateľových diel doma aj v zahraničí. Dramaturgia profilového CD Mariána Gregora je prierezom a akousi prehliadkou jeho doterajšieho kompozičného života.
Trojčasťová Suita pre organ (Prelúdium, Interlúdium, Toccata) je autorovou záverečnou študijnou prácou komponovanou pre organ banskobystrickej Katedrály sv. Františka Xaverského. Nahrávka zaznamenaná v Sielnici zmenou registrácie nič neubrala na jej originálnom znení. Skladba je plná kontrastov, meditatívnosti, výraznej kantilény (najmä v druhej časti), rytmiky či postupných gradačných vrstvení s výraznou podporou farebných registrov ústiacich do zvukovo plných harmónií. To všetko sa deje v rámci tradičných foriem v oblasti klasickej tonality.
Spočiatku organová improvizácia Batala sa stala kusom na prezentáciu nového organu v Sielnici, konkrétne jeho registra Chamades 8, osadeného v zábradlí chóru. Gregor neskôr svoju improvizáciu zapísal a skladba v ostinátnom tanečnom rytme a v čistých harmóniách s veľkou záverečnou gradáciou dostala možnosť zaradiť sa do programu iných interpretov.
Cyklus Toccata et Passacaglia, ktorý skladateľ skomponoval na svoj absolventský organový koncert, vyrastá z tradície barokovej hudby a možno v ňom počuť afinitu s nemeckou organovou tvorbou. Inšpiráciu našiel v kancionáloch, ktorých melódie použil v tematických úsekoch oboch častí. Prvá časť je melodická kontemplatívna, v druhej časti exponovaná téma v pedáli variačne narastá v ostatných kontrapunktických hlasoch nielen zvukovo, ale aj technicky.
Posledným číslom CD je skladba písaná na objednávku Denisy Gibalovej Kabáčovej. Dlhoročná spolupráca so speváckym zborom Belius a jeho dirigentkou Oľgou Bystrianskou iniciovala nápad osloviť Mariána Gregora na napísanie omše. Messe de la Pentecôte pre organ, ženský spevácky zbor a sólo (Jana Rajčoková Rábotová, soprán) je autorovou najprirodzenejšou polohou. Jeho teologické a umelecké vzdelanie predurčili, že sakrálny námet omše získal akési ideálne spracovanie so zadefinovanou symbolikou.
Veľkolepé chorálové Entrée vykresľuje katedrálnu bránu s následnou oslavou všadeprítomného Božieho Ducha. V nasledujúcich častiach sa objavuje striedanie spevov antifóny s veršami žalmov, pripomínajúc responzoriálne spevy.
Kontrastné hĺbavé Offertoire vzbudzuje predstavu mihotajúcich sviec a symbolu obety, ktoré strieda pokojné Communion v štýle gregoriánskeho chorálu so sedemnásobným opakovaním organového motívu symbolizujúceho sedem darov Ducha Svätého. Záverečné Sortie použitím melódie stredovekého hymnu Veni Creator Spiritus sprítomňuje vyliatie Ducha Svätého a veľkolepým organovým sólom zakončuje celý cyklus.
Dramaturgia zachytáva vývoj kompozičnej práce Mariána Gregora, zároveň však poukazuje na to, že od svojich prvotín len opatrne opúšťa priestor komfortnej zóny tonality. Napriek tomu nad kompozíciou premýšľa progresívne, hľadá a objavuje nové možnosti a harmonické súvislosti, nie však na úkor istoty vo forme ako takej. Spolupráca s Denisou Gibalovou Kabáčovou je intenzívna, kreatívna a vzájomne inšpirujúca.