Brahms/Reger: Song Transcriptions

Brahms/Reger

Song Transcriptions

R. Buchbinder

Deutsche Grammophon 2024

Už desaťročia patrí rakúsky klavirista Rudolf Buchbinder k európskej interpretačnej elite. Máme šťastie, že sa umelec rád vracia aj na naše koncertné pódiá a jeho vrcholové výkony v rýdzo klasickom ponímaní vždy rovnako fascinujú. Okrem neúnavnej koncertnej činnosti klavirista permanentne obohacuje svoje portfólio aj o nové nahrávky, mapujúc repertoár zvlášť klasicko-romantickej klavírnej literatúry.

Potešil a milo prekvapil titul z minulého roku v produkcii vydavateľstva Deutsche Grammophon, kde sa interpretačné majstrovstvo Buchbindera stretáva s nevšedným počinom dvoch skladateľov v neobvyklej pozícii – Maxom Regerom ako aranžérom Brahmsových piesní.

„Spievať klavírom – to je túžba a životné úsilie klaviristu...“, proklamuje v booklete Buchbinder, ktorý doznáva svoje nadšenie pri prvom strete s bohatstvom aranžmánov Brahmsových piesní pre sólový klavír, tak ako ich pretvoril Max Reger. Ponoril sa do štúdia krátkych útvarov, miniatúr, v ktorých odhalil novú, nepoznanú dimenziu. Drobné kompozície pod dotykom (nie zásahom) Regerovej kreativity a estetiky nadobúdajú ako piesne bez slov odlišnú tvár a sú nositeľom iných, nových sémantických hodnôt.

Naprieč dejinami hudby sa stretávame so značným počtom skladieb, ktoré sú inšpirované už tvorivo zavŕšeným predobrazom. Vzniklo množstvo „komentárov“ vo forme variácií na konkrétnu tému, stretneme sa s parafrázami, ktoré „diskutujú“, ale aj s komplementárnymi novotvarmi či „dôvetkami“. No najčastejšími spracovávaniami materiálu iného autora sú transkripcie. Nech už ide o akúkoľvek inšpiráciu, sú vždy výrazom obdivu k pôvodine, či priam stelesneným holdom, a vždy nadobúdajú novú, pridanú hodnotu v snahe prerozprávať daný hudobný príbeh, prifarbiť ho „na svoj spôsob“. Tak je tomu aj v prípade súboru 28 miniatúrnych klavírnych skladbičiek, nepresahujúcich 3 minúty, ktoré impozantne pretvoril z vokálnych Brahmsových pôvodín očarený Reger.

V centre Brahmsovej pozornosti mala forma piesne celoživotne výsadnú pozíciu. Paradigmou boli ľudové piesne ako útvary, ktoré skladateľ rád a systematicky zbieral, archivoval a vedome či podvedome nechal ich fluidum pôsobiť na svoj estetický fundament. Z obsiahlej Brahmsovej piesňovej tvorby, ktorá činí vyše dvoch stoviek kompozícií so sprievodom klavíra, vybral Reger od opusu 3 po 107 (nemožno bližšie určiť kľúč k voľbe) bez ohľadu na ich vročenie najskôr štrnásť piesní, na ktorých sústredene v r. 1906 a 1907 pracoval. O šesť rokov neskôr pokračoval a rovnakým spôsobom aranžoval rovnaký počet ďalších piesní.

Výsledok interpretuje excelentný Rudolf Buchbinder – v slede pôvabných, perfektne detailne spracovaných klenotov sa znova kocháme v jeho majstrovskej schopnosti okrem stavebnej a virtuóznej bravúry stíšiť amplitúdu výrazu do maximálnej miery a akoby celkom mimovoľne „spievať klavírom“ silou jednoduchej krásy. Klaviristove pianissimové vlákna, „samozrejmá“ transparentnosť artikulovaných fráz, diskrétne akcenty myšlienkových súvislostí aj tíšivé harmonické mikroevolúcie až mrazia.

Počúvať tento album je pôžitkom. Súhra troch poetík, stretnutie popierajúce plynutie a premeny času, Brahmsove vycizelované miniatúry uchopené a pretavené cez prizmu regerovskej poetiky napokon posvätené hýrivým, no nie márnotratným talentom veľkého klaviristu.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 4/2025.)