Zdenka Fekiačová Skruteková: Missa Slovaca

Zdenka Fekiačová Skruteková

Missa Slovaca

Ženský spevácky zbor Belius, O. Bystrianska, D. Gibalová Kabáčová, M. Šaálová, A. Hermanová, M. Berky, J. Hakelová, M. Tuhý

Pavlik Records 2024

Tvorba slovenskej liturgickej hudby sa dlhodobo pohybuje medzi ambíciou priniesť esteticky presvedčivé diela a potrebou ponúknuť materiál použiteľný v amatérskom prostredí. Missa Slovaca (pre ženský zbor, priečnu flautu, sláčikové kvarteto a organ) Zdenky Fekiačovej Skrutekovej patrí skôr do druhej kategórie.

Omša predstavuje komplexné spracovanie ordinária v slovenčine, doplnené o vybrané menlivé časti omšovej liturgie (žalm, aleluja, spev na prijímanie či záverečný spev), čím sa približuje reálnemu priebehu bohoslužby. Dielo neašpiruje na oslovenie náročného koncertného poslucháča, ale je adresované predovšetkým amatérskym a poloprofesionálnym zborovým telesám, ktoré v ňom môžu nájsť interpretačnú radosť či spirituálnu hodnotu.

Ženský spevácky zbor Belius z Očovej tvorí viac ako tridsať zanietených speváčok. Aktívne amatérske teleso pod vedením Oľgy Bystrianskej vyžaruje výraznú energiu a interpretačné nasadenie, ktorých výsledkom je presvedčivý a živý prejav, presahujúci bežnú interpretačnú rutinu amatérskych zborov. No technické a zvukové limity zboru zostávajú touto nahrávkou naplno odhalené. V a cappella úsekoch sa pravidelne objavuje kolísavá intonácia, nepresné nástupy a absentujúca hlasová vyrovnanosť. Nedostatočne koordinovaný striedavý dych oslabuje frázovanie a bráni vytvoreniu homogénneho zborového zvuku.

Treba však vyzdvihnúť sólistky albumu – Janu Rajčokovú Rábotovú, Barboru Borbélyovú a Agátu Sivčákovú, ktorých výkony patria k pozitívam nahrávky –, ich čistú intonáciu, prirodzený výraz a schopnosť udržať napätie aj v náročnejších pasážach.

Najsilnejšou stránkou albumu je jeho inštrumentálna zložka – organ (Denisa Gibalová Kabáčová), flauta (Michaela Šaálová) a sláčikové kvarteto (Alena Hermanová, Marcel Berky, Jaroslava Hakelová, Mikuláš Tuhý). Ich výkon je invenčný, presný a štýlovo kultivovaný. Najmä organ v sólových častiach prekvapí nápaditou registráciou, ktorá dodáva hudbe potrebnú farebnosť a hĺbku – niečo, čo vokálna zložka ani kompozícia ako celok nedokázali priniesť. Organistka Denisa Gibalová Kabáčová citlivým a technicky presným prejavom podporuje spevácke party vo všetkých dynamických a expresívnych polohách. Flautistka a sláčikové kvarteto striedajú v Missa Slovacaviacero funkcií – od zdvojovania vokálnych línií v homofónnych úsekoch (Úvodný spev, Kyrie, Sláva Bohu), po vytváranie protimelódií v lyrickejších pasážach častí Otče náš a Baránok Boží.

Kompozičný jazyk diela pracuje s osvedčenými modelmi a neponúka výraznejší autorský rukopis. Harmonické a rytmické riešenia zostávajú jednoduché, prevažne homofónne a miestami až schematické. Klišéovitá melodika a sentimentálne gestá posúvajú charakter viacerých častí do roviny, ktorá sa blíži estetike gýču. Hoci ide o dobre mienený pokus o liturgicky použiteľný repertoár, skladba neponúka invenčnú prácu s textom ani hlbší hudobný výraz. K najzávažnejším nedostatkom tohto diela patrí práca s textom. Skladateľka na mnohých miestach nerešpektuje prirodzenú prozódiu slovenčiny (á na zémi, po pravicí, všemóhucí, Tvojej slavý), čo vytvára rytmicky neorganické akcenty. Narúša sa tak zrozumiteľnosť aj výrazová logika liturgického textu. Pre budúce uvedenia by bolo veľmi prospešné, ak by došlo k revízii kompozície.

Missa Slovaca napokon zanecháva dojem diela, ktorého cieľom je poskytnúť jednoduchý liturgický materiál pre amatérske prostredie. V tomto kontexte môže svoje publikum nájsť. Z hľadiska kompozičnej kvality a interpretačnej úrovne zboru však zostáva v esteticky neambicióznej polohe a svojimi limitmi nedosahuje úroveň, ktorá by umožnila zaradiť ju medzi výraznejšie príspevky slovenského liturgického repertoáru.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)