Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

Zhudobňovať slovenskú poéziu sa viac či menej úspešne pokúsilo v poslednom čase viacero tvorcov v rôznych žánroch. Mnohé z nich pôsobia skôr ako „módny“ grantový výstrel do tmy než ako zámer s hlbším obsahom.

František Báleš a jeho ansámbel sú príkladom toho druhého „tábora“ - Báleš sa zhudobňovaniu slovenskej poézie venuje už takmer desaťročie, básne vyberá po dôkladnom zvážení, orientuje sa prevažne na slovenských klasikov a jeho hudobná vízia smeruje stále viac od jazzu k abstraktným kompozíciám plným poetiky, veľkej hudobnej invencie a hlbokého zmyslu pre zvukomalebnosť. K takémuto prístupu potrebuje aj nevšedných spoluhráčov a speváka výnimočných kvalít. Nie div, že za predposledný album s Hviezdoslavovými Sonetmi získalo zoskupenie aj ocenenie Radio_Head Awards.

Najnovší album so zhudobnenou baladou Janka Kráľa Zakliata panna vo Váhu a divný Janko má ambíciu túto báseň predstaviť aj zahraničnému poslucháčovi, nakoľko je prebásnená do angličtiny. Recenziu na celý album od Yvetty Kajanovej si môžete prečítať tu.

Úryvok z balady, ku ktorému sa vzťahuje hudobná ukážka:

Často blúdim, táram sa cez celý boží deň,
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku.

Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj,
pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!
Odzadu plameň čierny ako rieka tečie,
spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie.

A ja na zemi ležím, ani palcom kývať
nevládzem, a musím sa na to všetko dívať.

Vtedy — v tak biednom stave moja duša letí
do tých krajov posvätných, tej mojej pamäti,

a ľahne si pod dáku tam starú svrčinu,
a zaspí ak’ v oleji aspoň za hodinu.