Košická hudobná jar odštartovaná...

21. 5. 2026

Košice, Dom umenia

Košická hudobná jar

Štátna filharmónia Košice, Stanislav Kochanovsky, Arsenii Moon

Chopin – Prokofiev

Ani sme sa nenazdali a už prišiel horúci májový večer a s ním otvárací koncert jubilejného, 70. ročníka najprestížnejšieho hudobného festivalu vo východoslovenskom regióne, Košickej hudobnej jari. Súčasná napätá situácia ohľadom financovania kultúry v našej krajine trochu poznačila aj KHJ, veď podľa riaditeľky ŠFK Lucie Potokárovej ešte dva mesiace pred začiatkom festivalu organizátori nemali istotu financovania podujatia. Napokon museli znížiť počet koncertov z dvanástich na osem, no s cieľom neznížiť umeleckú úroveň koncertov.

Prvý festivalový koncert čerpal zo slovanskej tvorby: najprv to bola skladba slávneho poľského romantika, potom dielo rusko-sovietskeho modernistu z konca druhej svetovej vojny. Podarilo sa zaangažovať dirigenta ruského pôvodu, pôsobiaceho v Nemecku Stanislava Kochanovského. Najmä vďaka jeho charizme, nadhľadu, skúsenostiam a energickosti sa dostalo zaplnenému auditóriu Domu umenia jedinečného umeleckého zážitku. V prípade Chopinovho Klavírneho koncertu č. 1 e mol bol jeho partnerom sólista rovnako ruského pôvodu Arsenii Moon (mimoriadne mladého veku, čerstvý víťaz medzinárodnej súťaže Ferruccia Busoniho). V jeho prípade sa však oslavných tirád musíme zdržať.

 

Moon sa ukázal ako nesmierne senzitívny a vyspelý umelec s ľahkými prstami a so zmyslom pre kantilénu, no až príliš subtílny. Extrémne nadužívanie ľavého pedálu spôsobilo slabšiu zrozumiteľnosť, prehnané boli piana najmä v prvej a druhej časti; to platí nielen o náročných brilantných pasážach, ale aj o melodicky vypätých tematických miestach, ktorým chýbala aspoň minimálna prieraznosť. Až v krakoviaku tretej časti Moon predviedol svoj temperament a ukázal, že vie zahrať aj zvučné forte.

V konečnom dôsledku vcelku pozitívne vyznenie Chopinovho koncertu zachránil Kochanovsky, ktorý po zvukovej aj výrazovej stránke prispôsobil prejav orchestra Moonovej prílišnej delikátnosti a postaral sa aj o elektrizujúce vyznenie orchestrálnych pasáží koncertu (predohry a ritornely). Napriek istému sklamaniu z Moonovho výkonu treba pochváliť jeho výkon v prídavku, v Lisztovej Campanelle, kde ohúril virtuóznou ekvilibristikou.

Ako výrazný protiklad k lyrickému a snovému svetu Chopinovho koncertu zaznela po prestávke Piata symfónia B dur od Sergeja Prokofieva, dielo monumentálne, šľachetné a ironizujúce zároveň. Stanislav Kochanovsky sa tu ukázal ako dirigent ozaj veľkého formátu. Od prvých taktov bolo zrejmé, že nejde len o technicky spoľahlivé naštudovanie, ale o premyslenú a vnútorne prežitú koncepciu. Precízna, partitúre verná drobnokresba optimálne zapadla do veľkých línií celku. Kochanovsky dirigoval s obdivuhodnou koncentráciou a presnosťou, pričom jeho gesto si zachovávalo výrečnosť a zrozumiteľnosť. Dokázal vybudovať úžasný ťah a podčiarknuť expresívne napätie, ktoré sa prenášalo na orchester i publikum. Mimoriadne pôsobivá bola schopnosť dirigenta modelovať kontrasty medzi heroickými kulmináciami a znepokojivými, takmer grotesknými plochami. Štátna filharmónia Košice reagovala na Kochanovského podnety s maximálnou sústredenosťou a disciplinovanosťou, takže výsledkom bol interpretačný výkon mimoriadnej intenzity a medzinárodnej úrovne. Záverom možno skonštatovať, že úvodný koncert jubilejného ročníka KHJ splnil aj veľmi náročné parametre a vhodne naladil poslucháčov na festivalové pokračovania.