Keď organisti strácajú pozemské sny...

Pôvodne som chcela písať na tému „o čom snívajú organisti“. Vrátim sa k nej v blízkej budúcnosti, pretože dnes musím napísať konkrétne o snoch organistu Lukáša Hurtíka, ktorý nás vo veku 48 rokov 16. apríla tohto roku náhle opustil. Mnohí sme sa pri tejto správe zasekli vo vlastných snoch. V mnohých inštitúciách, kde Lukáš plný elánu a plánov stál za festivalmi, benefičnými podujatiami či pedagogickou činnosťou, sa zastavil čas. Odišiel nečakane.

Pred pár rokmi, po úspešnom prekonaní zákernej choroby a ťažkej, takmer 20 rokov trvajúcej liečbe, bolo prianím Lukáša Hurtíka pomôcť iným. V roku 2022 sa rozhodol pomôcť ľuďom s leukémiou, a to prostredníctvom zbierky na nové prístrojové vybavenie pre Internú hematoonkologickú kliniku Fakultnej nemocnice v Brne, kde bol predtým sám pacientom. Oslovil širokú verejnosť prostredníctvom série koncertov, napríklad na Janáčkovom konzervatóriu v Ostrave či v brnianskej Katedrále sv. Petra a Pavla. V charitatívnych koncertoch potom pravidelne pokračoval. Bol členom poroty organovej súťaže Organum regium v Pardubiciach a stál za vznikom medzinárodného študentského  festivalu Cesta po organových skvostoch, ktorý spája mladých interpretov s historickými nástrojmi v Českej republike a na Slovensku. V minulom roku založil Slovácky organový festival.

Pri stretnutí s ním som mala pocit inej dimenzie ľudskosti. Všetky tie víťazstvá v jeho živote boli pre nás ostatných jasným znakom odolnosti a pozitívneho napredovania.  Avšak práve v našom zdaní, že je všetko už na „správnom“ mieste, po toľkých úspechoch, prišla chvíľa naliehavej, neodkladnej túžby po pokoji...

O tom, akú stratu nielen pre českú organovú komunitu predstavuje odchod Lukáša Hurtíka, svedčí aj fakt, že o odchode tohto skvelého interpreta a človeka  informovali viaceré zahraničné hudobné médiá. S prosbou o spomienku som sa obrátila na pedagóga bratislavského Štátneho konzervatória Jána Siromu, s ktorým Lukáš Hurtík spolupracoval:

„Do organizácie študentského festivalu vložil obrovské množstvo energie, času a organizačného talentu. Staral sa o každý detail – od koncertov v Českej republike, zabezpečenia ubytovania, skúšok a sprievodného programu až po vytváranie atmosféry, v ktorej sa mladí ľudia mohli umelecky i ľudsky rozvíjať. Bol to projekt, ktorý sme s veľkým nadšením podporovali aj na slovenskej strane, pretože sme cítili jeho hlboký význam a hodnotu. Lukáš doň vložil kus seba samého – svoju víziu, nadšenie, obetavosť i srdce.“