Yeol Eum Son v Ostrave

2. 12. 2024

Ostrava, Janáčkova filharmónia

Yeol Eum Son

Bizet – Czerny – Liszt – Alkan – Beethoven

Decembrové koncerty v Janáčkovej filharmónii v Ostrave obohatila o juhokórejská klaviristka Yeol Eum Son. Nejeden návštevník koncertu sa prvotne začudoval nad výberom niektorých autorov, a to najmä Georgesa Bizeta, Carla Czerneho či málo frekventovaného Charlesa Alkana. Interpretka dramaturgiou predurčila istú inakosť svojho klavírneho recitálu.

Pri mene Georgesa Bizeta si väčšina ľudí predstaví ikonickú operu Carmen, málokto tuší, že Bizet bol veľmi zručným klaviristom. Yeol Eum Son na úvod svojho recitálu predstavila jeho Chromatické koncertné variácie. Prvá variácia sálala istou serióznosťou, ktorá bola umocnená grandióznou dynamikou. Na klaviristke bolo badať, že chce tento aspekt hodnoverne uchopiť, avšak nevychádzal z jej prirodzenej podstaty, čo napokon viedlo k menším technických kolíziám. Keď však Variácie naberali na brilantnosti, nachádza interpretka uspokojivú platformu a  predviedla sofististikovanú kryštalickú prácu s ozdobami.

Carla Czerneho si zrejme každý spája s etudami, avšak jeho päť Variácií „La Ricordanza“op. 33 má prekvapivo rýdzi prednesový charakter.  Klaviristkin výkon v Bizetových Variáciách predznamenal, že Czerneho kompozíciu zvládne bravúrne. A skutočne, jej detailná práca na zvukových nuansách bola priam dokonalá.

Ricordanza, deviata z Transcendentálnych etud Franza Liszta bola uchopená meditatívne a zádumčivosť, prevládajúca v celej kompozícii, viedla k „poklesu“ nálady.

Šesť brilantných variácií L´orage od Charlesa Alkana sa vyznačuje mimoriadnou technickou obtiažnosťou, ich melodický základ tvorí ranoklasicistická téma. Signifikantným prvkom variácií sú očarujúce trilky, ktoré interpretka zvládla bezchybne a poslucháčov presvedčila, že  ornamentika je jej hlavným technickým pilierom.

Po prestávke zaznela Beethovenova Sonáta op. 106 č. 29, ktorá nebola veľmi šťastným výberom. Už v Bizetových Variáciách  bolo zjavné, že závažnejšia atmosféra môže byť pre interpretku problémom. Snažila sa sonátu prezentovať v mohutnom a grandióznom zvuku, no výsledkom bolo nie veľmi kvalitné forte, ktoré pôsobilo agresívnym dojmom.

Yeol Eum Son predviedla zaujímavú dramaturgiu, ktorá podčiarkla jej najväčšie devízy, najmä z oblasti minucióznej ornamentiky. V skladbách, ktoré vyžadovali istý druh „muskulárnej“ sily, však nepôsobila autenticky.