Nguyên Lê Trio, Topoľana, Stromoradie

16. 8. 2024

Bratislava, Kácečko

World music festival

Tropický augustový večer sa v staronovom Kácečku (budova obchodného domu Tesco na Kamennom námestí) premenil na maratón exotickej hudby. World music festival je pre obyvateľov Bratislavy alebo jej návštevníkov už deviaty rok veľkou udalosťou.

Večer sa niesol v znamení jazzu a jeho modifikácií prezentujúcich slovenský folklór a tradičnú hudbu ďalekého Vietnamu. Program ponúkol porovnanie dvoch mladších etno jazzových formácií Topoľany a Stromoradia. Ako tretí sa predstavil svetoznámy

gitarový mág Nguyên Lê so svojím aktuálnym triom.

V úvode večera nás privítala mladá slovenská jazzmanka žijúca v zahraničí Mária Reháková (priečna a altová flauta, vokály). Medzinárodnú zostavu hudobníkov jej jazzovo folklórneho projektu Topoľana tvoria Angličania Sam Knight – tenorsaxofón,

Eddie Lee – klávesy, Floyer Sydenham – bicie nástroje, Gustavo Clayton-Marucci – klarinet a Slovák Peter Korman – kontrabas.

Rehákovej sexteto uviedlo tri skladby z jej debutového albumu Topoľana (2023), ktorý spája slovenský folklór s jazzovou improvizáciou: pieseň Červené jabĺčko netreba slovenskému poslucháčovi zvlášť predstavovať. Každý z hráčov sa prezentoval vkusnou sólovou prácou v skladbách Dočkaj ma, šuhajko a Transformation suite s časťami Detstvo, Búrka a Zbohom ostávajte. Reháková predstavila svoj hráčsky talent na flaute, no snaha o emocionálne podaný hlasový prejav nie je u nej na rovnakej úrovni ako inštrumentálny prejav.

Folklór má azda tie najefektívnejšie prejavy a postupy v štylistike a práci s melódiou a jej ornamentmi, osobité pre každého individuálneho hráča alebo speváka. Reč folklóru formuje to najhlbšie, najúprimnejšie a najosobnejšie muzikantské remeslo, ktoré folkloristi často nasávajú už od kolísky.

Zoskupenie Stromoradie vzniklo pomerne nedávno a je zložené z najtalentovanejších slovenských multižánrových hudobníkov, dovolím si ich nazvať, aj folkloristov: Simona Hulejová – spev, Stanislav Palúch – husle, Marcel Comendant – cimbal a Peter Korman – kontrabas.

Krehkosť, priezračná artikulácia a neskutočná súhra členov tohto výnimočného kvarteta nás počas celého koncertu zásobovala obrovskou energiou. Hulejová predviedla technicky obdivuhodne zvládnutú prácu s hlasom, svojím jediným, ale nadovšetko všestranne využitým nástrojom. Inštrumentalistom sa darilo premyslené vrstvenie a prelínanie ľudových motívov, ktoré cez individuálne sóla prerastalo do konverzácie postavenej na jazzovom jazyku.

Vyvrcholenie programu nás posunulo k vietnamskej a africkej tradičnej hudbe, fusion, ale aj k progresívnemu rocku v podaní Nguyên Lê Tria: Nguyên Lê – gitara, syntetizátor, vokály, Chris Jennings – kontrabas a Rhani Krija – perkusie, vokály.

Veterán world music, ktorý svoju tvorbu definuje ako „hudbu bez hraníc“, zavítal na Slovensko s komorným projektom, v ktorom so všestranne nadaným a vyhľadávaným kanadským kontrabasistom Jenningsom a rovnako talentovaným rodákom z Maroka Krijom ponúkli transcendentný hudobný zážitok.

Trio zahralo päť kompozícií zo svojho aktuálneho albumu Silk and Sand (2023). Homage Marakéšu, takto charakterizoval Lê prvú kompozíciu svojho koncertu, Red City. Vďaka jemným farebným groovom a zvukovo fascinujúcim gitarovým efektom sme sa zrazu ocitli v severnej Afrike, vo svete plnom rytmov. Precízne gitarové sólo s jazzovou príchuťou rezonovalo celou sálou, načo nadšené publikum reagovalo bezprostredným potleskom. Občasné výkriky hudobníkov a perkusívne výbuchy v Krijovom sóle nielen dotvárali kúzelnú atmosféru skladby, ale dodávali ich interpretácii aj istú dávku zemitosti.

Bez úvodného trúbkového intra, ktoré môžeme počuť na albume, nás trio skladbou Moonstone presunulo do príjemného meditačného stavu. Lêho zvuk, používaný skôr v progresívnom rocku, v nej pripomínal Mika Oldfielda a skladbe dodal zdanie permanentného pohybu. Lê vo svojich nekonečných gitarových sólach servíruje extatický umelecký zážitok. Jeho jazzové improvizácie sú obohatené o rockové nuansy a citácie chytľavej melódie témy, ktorých súvislý tok citlivo podporuje rytmická sekcia. Trio dokáže posunúť svoju interakciu na úroveň, v ktorej kreativita a experimentovanie so zvukom získavajú hlbší zmysel a presah do hudobného obsahu.

The Waters of Ortiglia, ďalšia Lêho pôvodná kompozícia, priniesla pocitovo dlhé sóla a menej exotický a dobrodružný feel. Gitaristi a kontrabasisti prítomní v hľadisku však napriek tomu mohli počas celej skladby načerpať vysoko hodnotné interpretačné know-how.

Predstavivosť každého hráča a dokonalé zobrazenie hudobného príbehu (tzv. storytelling) nám trio predviedlo v predposlednej skladbe večera z titulom Thar Desert Dawn. Jenningsov hypnoticky pútavý kontrabas nás preniesol do nekonečných zákutí africkej púšte. Perkusie a gitara svojím mystickým melodicko-rytmickým manifestom otvorili cestu do ďalekej a divokej Indie a Afriky.

V závere koncertu sa trio vrátilo na severoafrickú pôdu skladbou Baraka, ktorú uviedol krátkou charakteristikou Krija. Jej názov znamená požehnanie, čo sa triu podarilo bez problémov preložiť do hudobného jazyka.

Jazzman, rocker a gitarový experimentátor Lê spolu s jeho dvornými spoluhráčmi otvárali prostredníctvom originálnej a umelecky nespútanej slobody prejavu postupne nie jednu, dve, tri, ale tisícky dverí do zákutí hudobnej reči a expresie. Hudobníkov tohto kalibru v našom uponáhľanom svete, žiaľ, ubúda.

Záverom mi už neostáva nič iné, len zablahoželať organizátorom World music festivalu k vydarenému podujatiu a zaželať „baraka“ hudbe, ktorú sme mali možnosť v ten večer počuť, spoznať a precítiť.