Viva Musica!: Spectrum Quartett à la Kronos
2. 7. 2026
Jarovce, Design Factory
Viva Musica! Festival
Spectrum Quartett, Terézia Hlavačková
Dessner – Blažek – Reich
Predstavme si, že žijeme v ére pred internetom, presnejšie v čase, keď je vrcholnou možnosťou šírenia hudby zdieľanie napálených CD. A do tejto situácie by prišla možnosť navštíviť koncert, na ktorom vystúpi Kronos Quartet s dvoma overenými stálicami svojho repertoáru plus jednou novinkou z domácej tvorby. Bola by to senzácia. Podobnou udalosťou by bolo aj to, keby rovnaký repertoár prednieslo síce domáce kvarteto, no schopné na pomerne vysokej úrovni tento repertoár reprodukovať. Takúto príležitosť začiatkom júla ponúkol festival Viva Musica!, akokoľvek je mentálny návrat do oných dávnych čias holou nemožnosťou…
V príjemne adaptovaných postindustriálnych priestoroch jarovskej Design Factory sa na pódiu v tmavej sále uvelebili hráči Spectrum Quartett, chýbajúci sprievodný text v programovom letáku suploval neformálnymi komentármi primárius Ján Kružliak ml., na troch premietacích plochách za hudobníkmi bežali pestrofarebné (psychedelické?) vizuály Terézie Hlavačkovej.
Kronos Quartet bol hosťom festivalu pred desiatimi rokmi a zaznela tam aj titulná skladba albumu Aheym Brycea Dessnera, dnes päťdesiatnika, známeho ako gitaristu rockovej formácie The National, ale aj skladateľa väčšinou minimalisticky strihnutej klasickej hudby (len nedávno v oboch úlohách – autora i hráča na elektrickej gitare – žal úspechy na Pražskej jari). Malá pripomienka tejto udalosti nezaškodila a ukázala i to, že temperamentné riffy, vyžadujúce rockovú rytmickú pregnantnosť a drive, nepredstavujú ani pre našich sláčikárov väčší problém – pravda, ak prižmúrime oko nad niekoľkými intonačnými približnosťami vo vysokých registroch. Pre publikum jednoznačná prskavka, po ktorej sa lačne vrhlo a nadšene aplaudovalo.
Dessnerove prevažne molové harmónie aj jeho rytmický ťah účinne pripravili pôdu pre pôvodne neohlásenú novinku mladého slovenského skladateľa (dnes žijúceho v Kanade) Michaela Blažeka Nightmare Shivers. Temná, chvíľami drásavá, inokedy meditatívna, no v každom okamihu nekompromisná a úprimná hudba už na publikum kládla vyššie percepčné nároky a žiadala si otvorenosť voči abstraktnejšiemu estetickému tvaru – nehovoriac o nárokoch na interpretov. Dovolím si skonštatovať, že išlo o úspešné i dôležité predvedenie, keďže fyzická neprítomnosť autora u nás často znamená aj jeho postupné miznutie z povedomia. A to by v prípade sľubne rozbehnutej série komorných skladieb (podobne temných, podobne nekompromisných a hudobne zaujímavých) Michaela Blažeka bola škoda.
Different Trains Steva Reicha patria už roky ku kmeňovému repertoáru Spectrum Quartett, no ani tu nezaškodilo osvieženie pamäti. Najmä pre ono spojenie s vizuálnou zložkou (rozrastrované zábery idúcich vlakov, železničnej infraštruktúry a textov replík, ktoré sú súčasťou prednahratej zvukovej stopy a na ktoré priamo reagujú party nástrojov kvarteta) aj sémantickým obsahom, teda odkazmi na vlaky, brázdiace nedozierne diaľky amerických prérií, a vlaky, v rovnakom období slúžiace na transporty do koncentračných táborov v nacistami okupovanej Európe. Aj keď hudba pulzuje v duchu amerického optimizmu, asociácie sú zľahka desivé: letopočty dej situujú do prelomu 30. a 40. rokov minulého storočia, no aj dnes je nebezpečne blízko realita vojny i rasizmu (v amerických vlakoch orientovaná voči černošskému personálu, v európskych zasa v podobe otvoreného antisemitizmu) a dôvodov na optimizmus je skutočne málo.
Niekoľko minút pred záverom sa projekcia zasekáva, počítače (ako vždy) zamrznú, napriek letnej horúčave... Analógová zložka predstavenia (štyria hudobníci s amplifikáciou) však neochvejne pokračuje k zdarnému koncu. Zázrakom je, že aj keď na pódiu nesedí Kronos Quartet a už sa nedokážeme vrátiť do doby pred chronickým presýtením podnetmi internetu, komunikácia medzi pódiom a zaplneným auditóriom funguje bezchybne. Zážitok spočinutia „na jednej vlne“, ktorý vie poskytnúť výhradne živé predvedenie dobre naštudovanej hudby s individuálnym charakterom, je nenahraditeľný a nereprodukovateľný digitálnymi kanálmi. Aspoň tu možno ostať optimistickým.