Viola d´amore v hlavnej úlohe

21., 22., 23. 6. 2026

Trenčín, Piaristické gymnázium

Bratislava, Dom Albrechtovcov, Primaciálny palác

Valerio Losito

V bohatom programe letných koncertov mal Trenčín, tohtoročné Európske hlavné mesto kultúry, a vzápätí aj Bratislava možnosť zažiť nástroj, ktorý je v našich podmienkach vídaný len zriedka. Srdcom podujatí Vibrar per simpatia, organizovaných Talianskym kultúrnym inštitútom v rámci 19. ročníka festivalu Dolce Vitaj, a zároveň stredobodom záujmu bola viola d’amore z dielne Ferdinanda Gagliana z roku 1775. Tento špecifický nástroj so šiestimi hlavnými a dvanástimi rezonančnými strunami je majetkom Nadácie Nanda a Elsy Perettiovcov a od roku 2006 je zverený do rúk talianskeho huslistu a popredného hráča na viole d´amore Valeria Losita. 

Program koncertu v refektári Piaristického gymnázia v Trenčíne, ktorý sa uskutočnil 21. 6. v rámci pravidelných podujatí tamojšieho Klubu priateľov vážnej hudby, otvorila Lositova improvizácia na gregoriánsky chorál Ave Maria, doce me cantare. Po nej nasledovala šesťčasťová Partita D dur pre sólovú violu d’amore neznámeho autora zo začiatku 18. storočia či Scordature Giuseppeho Colombiho. Na koncerte okrem ďalších diel zazneli aj dve slovenské premiéry súčasných skladateľov: Preludio, Sonata e Allemanda per Viola d’amore sola Lorenza Biaginiho a Alias: Amore Sacro, seconda versione Elviry Muratoreovej.

Prítomní ocenili nielen výnimočné znenie nástroja, ale aj jeho prekvapivo široký repertoárový záber siahajúci od gregoriánskej melodiky cez barokovú virtuozitu až po súčasnú kompozíciu.

Na druhý deň sa v sále Domu Albrechtovcov uskutočnila prednáška Valeria Losita, ktorej hlavným mottom bolo „follow the sound“. Prítomných stručne oboznámil s dejinami nástroja, pričom spomenul aj skutočnosť, že medzi výborných hráčov na viole d’amore patrili nielen benediktíni, ale napríklad aj známy kastrát Farinelli. Zaujímavé boli aj jeho poznámky o netradičných miestach, na ktorých sa našli manuskripty niektorých skladieb. Losito zároveň priblížil technické vlastnosti i harmonické možnosti violy d’amore a potrebu častého ladenia nástroja, vzhľadom na tóninu či tónorod konkrétnej skladby. Nechýbali ani viaceré hudobné ukážky – spomínaná Colombiho Scordatura či Suita in d neznámeho autora z konca 17. storočia, uvedené na oboch koncertoch. Na záver podujatia zaznela Lositova improvizácia na barokovú tanečnú formu bergamasca, v spolupráci so Zuzanou Melekovou, hrajúcej na kópii barokovej gitary talianskeho typu z r. 1650.

Lositov hlboký vzťah k nástroju, skromnosť, nadšenie i samotný zvuk violy d’amore boli najlepšou pozvánkou na koncert, ktorý sa uskutočnil nasledujúci večer v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Gro koncertu tvorila, podobne ako dva dni predtým v Trenčíne, efektná husľová Sonáta Ba3 Giuseppeho Tartiniho, ktorú pre sólovú violu d’amore upravil samotný interpret. Dramaturgicky veľmi príjemný a pestrý program ponúkol okrem už spomínanej skladby Elviry Muratoreovej aj slovenskú premiéru diela Antonia Giacomettiho Ninnananna dalle macerie del mondo op. 203 (Uspávanka z trosiek sveta). Svetová premiéra skladby Echoes of Frost and Fire Maura Montalebettiho, skladateľa a pedagóga na Konzervatóriu G. Verdiho v Ravenne, ktorý bol na koncerte osobne prítomný, poukázala na schopnosť violy d’amore prepájať minulosť so súčasným hudobným jazykom.

Ako naznačovalo aj motto bratislavskej prednášky, pre hráča na viole d’amore je nasledovanie zvuku základnou interpretačnou výzvou: nejde len o tvorbu tónu, ale aj o citlivé vnímanie jeho doznievania, rezonancií, jemných farebných premien a nuáns smerujúcich až k symfonickej zvukovosti. Jednou z výziev do budúcnosti zostáva väčšia propagácia podobných akcií medzi mladými hráčmi a študentmi hudby. Napriek tomu séria podujatí Vibrar per simpatia priniesla odkaz, že viola d’amore nepatrí iba do dejín nástrojárstva a k repertoáru minulých storočí, ale je blízka aj súčasným autorom, interpretom i divákom.

Valerio Losito plays Scordature for Viola d'amore by Giuseppe Colombi