Predčasné prerušenie No. 52
26. 11. 2025
Bratislava, Dvorana VŠMU
Hudba dneška v SNG
Alia Amnis
Chuťková – Janárčeková – Kmiťová – Novosedlíková – Kachlová – Tomášková
Cyklus koncertov Hudba dneška v SNG sa skončil svojou 52. iteráciou. Z matematického hľadiska číslo „tiché“, bez výnimočnej slávy. Nie je to ani prvočíslo, ani člen Fibonacciho alebo iného radu. V kontexte koncertného cyklu takejto mnohosti je však zakódovaná neúnavnosť (a viem, že aj láska), s akou sa podujatia cyklu pripravovali. Séria koncertov, ktoré od roku 2011 pripravoval Daniel Matej so svojím tímom, sa uzatvára. Príbeh sa končí z rozhodnutia organizátora z dôvodu dopadov „lyriky MK SR“ voči SNG.
Vchádzam do budovy VŠMU a vo vestibule pred Dvoranou na mňa opäť zíza, už v stave rozpadu, glycerínom napustená „živá“ machová stena. Nie je to veru dobrá vizitka pre vlajkovú múzickú inštitúciu. V sále je to našťastie inak, nie je síce plná, ale je živá a pestrá. Medzi diváctvom koncertu košického dámskeho (a garážového, ako píše Juraj Vajó v bulletine) komorného zoskupenia Alia Amnis (v preklade Iný potok) je niekoľko generácií. Súbor, zameraný na prezentáciu novej, súčasnej hudby tvoria štyri ženy: Iveta Vajó – spev, Frederika Pöhmová – akordeón, Jana Santovjáková – flauty a Lenka Novosedlíková – vibrafón, perkusie a live electronic.
Program koncertu tvoria výlučne diela skladateliek, takže koncert je na sto percent ženský. To, že to stojí za zmienku, vlastne nie je dobré znamenie. Tento kontext je veľmi trefne spracovaný v diele V. Janárčekovej Drei Chansons für Mascha v novej inštrumentácii od Lenky Novosedlíkovej, kde autorka použila hanlivé vyjadrenia a pochyby ohľadom ženskej tvorivosti od takých bardov, ako sú Hans von Bülow, Johannes Brahms alebo Richard Strauss. Napríklad: „Skladateľka nikdy nebude existovať. Snáď len pomýlená prepisovateľka.“ (von Bülow)
Pred začiatkom koncertu sa pred publikum postavili D. Matej, Ľ. Maceková, B. Matis a J. Beráts – tím InMusic a ex-SNG, ktorý stojí za týmto cyklom –, a na úvod prišlo rozlúčenie. Cyklus ukončujú predčasne, lebo „nemá zmysel pokračovať v projekte, v ktorom boli skvelí ľudia zo SNG a už tam nie sú, vnímal by som to ako zradu“, vysvetlil Matej. Jasný kontext, nasledovaniahodné gesto. (V myšlienkach som zablúdil k Slovenskej (smutnej) filharmónii).
Zemitá poézia prísloví a porekadiel A. P. Zátureckého, ktorá zaznela v skladbe Study of Banality VI. Lenky Novosedlíkovej, neplánovane podčiarkla dôvody konca cyklu. Keď v sále zanzelo „s lajnom sa nebabri, lebo smrdí“, bol kontext môjho predchádzajúceho odstavca vysvetlený írečito, po lopate.
Na záverečnom koncerte Hudby dneška v SNG ešte zazneli skladby Metro 90 Lucie Chuťkovej, TexTy I. Jany Kmiťovej, The Sounds of Mauer Martiny Kachlovej a Len to Barbory Tomáškovej.
Pätnásť rokov bola Hudba dneška v SNG inšpirujúcim spoločníkom jednej časti domácej scény. Celému tímu patrí poďakovanie aj uznanie a ostáva ešte priať si, aby na Slovensku bolo viac takých, ktorí by si Zátureckého porekadlá vzali viac k srdcu.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 01-02/2026.)