The Cleveland Orchestra, Ólafsson, Möst, BHS
5. 9. 2024
Bratislava, Reduta
BHS, mimoriadny koncert
The Cleveland Orchestra
Franz Welser-Möst
Víkingur Ólafsson
Schumann – Čajkovskij
Koncert The Cleveland Orchestra v bratislavskej Redute bol jedným z posledných v rámci jeho európskeho turné. Orchester vystupuje na pódiách mimo domácej pôdy už obdivuhodných 67 rokov, tentokrát sa posledný koncert jeho aktuálneho turné konal vo viedenskom Musikvereine. Hlavné mesto tak neostalo ochudobnené o výnimočný umelecký zážitok, ktorý tu môžeme zažiť len občasne. The Cleveland orchestra sem zavítal po 65 rokoch, ako sa dozvedáme z bulletinu, tentokrát na čele s dirigentom Franzom Welserom-Möstom, ktorý na jeho čele stojí už 23. sezónu. Ako nemalý bonus sa spolu s orchestrom predstavil i klavirista Víkingur Ólafsson.
V podaní islandského interpreta si poslucháči vypočuli Koncert pre klavír a orchester a mol op. 54 Roberta Schumanna. Keďže tu skladateľ zavádza novátorské zásahy do tradičnej koncepcie koncertného žánru, klaviristov prístup k dielu a nasadenie preň muselo byť vopred značne premyslené. A vskutku bolo, Ólafsson sa preukázal ako vášnivý hráč, ktorý zásadne dbal na vnútorné hlasy klavírneho partu podporujúce vstupy dychových nástrojov. Klavirista nezabudol na to, čo poháňa tento vášnivý koncert – Schumann ho napísal pre lásku svojho života, manželku Claru. Ólafsson sa sústredil na emócie a fantáziu oživujúcu hudbu bez toho, aby stratil hlavnú niť. Orchester bol pod plnou kontrolou dirigenta, ten zručne vyvažoval tempo, no zároveň ponechával priestor pre klaviristove jemné rubata. Azda najzaujímavejším momentom bolo pozorovať Ólafssona, ako si vychutnával orchester odpovedajúci klavíru. Po vznešenom a láskyplnom Intermezze predviedol sólista v záverečnej kadencii pozoruhodne zložité pedálovanie, aby dosiahol ten správny zvuk. Predstavenie bolo prijaté s nadšením a ovácie sa ešte znásobili po dvoch prídavkoch: Prelúdiu h mol Johanna Sebastiana Bacha v úprave Alexandra Silotiho a Le Rappel des Oiseaux Jeana-Philippa Rameaua.
Po krátkej prestávke nasledoval svieži a energický vhľad Franza Welsera-Mösta na Symfóniu č. 5 e mol Piotra Iľjiča Čajkovského. Dirigent správne pochopil, že obsah symfónie je tak jasne emotívny, až dielu škodí, ak sú tieto emócie prehnané. Po úvodnej melódii (Andante – Allegro con anima), znejúcej v dychovej sekcii podporenej sláčikovým sprievodom, nastolil dirigent svižné tempo, ale bez bojového charakteru. To si šetril až do záverečných taktov melódie, kde po prvýkrát rázne zadirigoval údery tympanov a nechal dychovú sekciu rozžiariť plnou silou.
Druhú časť Andante cantabile, con alcuna licenza udržiaval Welser-Möst v ťahu nie netrpezlivo, ale naliehavo a v očakávaní, čím budoval náladu nástojčivosti. Valčík priniesol príjemnú rovnováhu elegancie sláčikov a výrazu drevených dychov vrátane fagotových sól. Finále bolo majestátne, bojovne smerujúce k víťaznej kóde. Spomínajúc si na tichučkú poznámku z publika počas koncertu („Dokážeš uveriť tomu, že toto napísal Čajkovskij za šesť týždňov?“), môžeme len dodať, že interpretácia podporila skutočnú veľkoleposť Čajkovského kompozičného talentu.
The Cleveland Orchestra spolu s Víkingurom Ólafssonom zaiste neodchádzali z Bratislavy sklamaní. Ovácie a nadšené bravo bolo z publika počuť ešte dlhé minúty po doznení záverečného akordu. Zostáva len dúfať, že interpreti, účinkujúci na Bratislavských hudobných slávnostiach 2024, ktoré sa oficiálne začnú až 20. septembra, sú si vedomí úrovne, akú nastolil americký orchester, a poctia svojich poslucháčov aspoň obdobnou kvalitou.