The Alchemy of the Piano
The Alchemy of the Piano
J. Schmidt-Garre, F. Piemontesi, F. Piemontesi, A. Brendel, E. Jaho, J.-R. Kars, S. Kovacevich, A. Pappano, M. J. Pires, E. Nebolsin, Y. Avdeeva, Z. Chochieva, B. Heisenberg, M. Schroeder, E. Stürzer
Naxos 2025
Na začiatku DVD projektu The Alchemy of the Piano stála dlhé desaťročia nepovšimnutá, stará a zašumená „demonahrávka“ diela Symfonické tance od Sergeja Rachmaninova. Skladateľ ho nahral na domácom klavíri vo svojej vile na brehu švajčiarskeho jazera Luzern v r. 1940, niekoľko týždňov pred jeho orchestrálnou premiérou, aby priateľovi, dirigentovi Eugenovi Ormandymu, odhalil detaily svojej hudby.
Tajomstvo fascinujúcej umeleckej kvality Rachmaninovovej interpretácie je nosným motívom celého filmu. Natočil ho nemecký režisér Jan Schmidt-Garre v spolupráci so švajčiarskym klaviristom Francescom Piemontesim. Nahrávanie trvalo vyše roka a Piemontesi sa v ňom dokumentaristickou formou pokúša zistiť, z akých ingrediencií je „namiešaný“ koktejl výnimočného hudobného umenia. Definuje pritom tieto kľúčové „alchymistické“ ingrediencie: telo, zvuk, obrazy, hlas, farba a forma.
Postupne navštevuje významných umelcov, ktorí mu vysvetľujú svoj pohľad na jednotlivé položky zoznamu. Portugalská klaviristka Maria João Pires rozpráva o úlohe tela, fyzických aspektoch klavírnej hry, dôležitosti využitia fyzických proporcií pri hre a správnom držaní tela. Nasledujúcim respondentom je americký klavirista Stephen Kovacevich. Spolu s Piemontesim skúma za klavírom rôzne verzie postavenia rúk a prstov pri snahe dosiahnuť bohatší zvuk v Beethovenových a Schubertových klavírnych dielach.
Osobitým momentom je stretnutie so starým francúzskym klaviristom Jeanom-Rodolphom Karsom, ktorý už niekoľko desaťročí koncertne nevystupuje a pôsobí ako kňaz vo farnosti v Burgundsku. Jeho pozoruhodné filozofické úvahy o spojení religiozity a hudby v dielach Faurého a Messiaena pôsobia magicky. Kars pri hre ilustruje svoju víziu, že hudobnej interpretácii vždy predchádzajú obrazy uložené v mysli. Obrazom stretnutia nebeskej a pozemskej sféry je uňho napríklad prelínanie dvoch úplne odlišných textúr v ukážke z Messiaenovho cyklu Dvadsať pohľadov na dieťa Ježiša.
Kľúčovou položkou Piemontesiho pri hľadaní prirodzenej melodickej línie je ľudský hlas. Analyzuje ho s albánskou sopranistkou Ermonelou Jahovou, ktorá na príklade árie z Cileovej opery Adriana Lecouvreur vysvetľuje úlohu dychu pri správnom frázovaní a narábaní s hudobným časom pri expresívnom vyjadrení obsahu hudby.
Piemontesi sa následne v o čosi odľahčenejšej epizóde filmu stretáva v Londýne s dirigentom Antoniom Pappanom. Pappano vtipným spôsobom vysvetľuje dôležitosť spevnosti a farebnosti fráz, zdôrazňuje úlohy rozprávania príbehov nielen v opernej, ale aj inštrumentálnej hudbe a pozýva interpreta do sveta fantázie, pričom ako príklad „hudobných príbehov“ uvádza Chopinove Balady.
Pôsobivým je aj jedno z posledných verejných účinkovaní Alfreda Brendela. Ten mal ako pedagóg na Piemontesiho umelecký vývoj zásadný vplyv. Epizóda zachytáva vyučovaciu hodinu, ktorú Brendel poskytol Piemontesimu vo svojom londýnskom byte a riešia na nej najmä otázku výstavby formy Schubertovej sonáty.
Film následne prináša Piemontesiho exkurziu do Rachmaninovovej vily, kam pozval aj dve renomované ruské klaviristky, Yuliannu Avdeevu a Zlatu Chochievu. Na prehliadku vily a jej okolia, v ktorom Rachmaninov prežil svoje posledné roky, nadväzuje bonus filmu – recitál Avdeevy a Chochievy na Rachmaninovovom klavíri, ktoré spolu s Piemontesim postupne prezentujú viaceré skladateľove pôvodné diela i jeho transkripcie.
Okrem Prelúdia op. 23 č. 10 zaznie transkripcia časti Bachovej Partity pre husle č. 3, úprava Čajkovského Uspávanky op. 10 č. 1 a Mendelssohnovho Sna noci svätojánskej, ale aj diela Beethovena, Schuberta, Chopina a Skrjabina. Rachmaninovov nástroj znie aj po toľkých rokoch úžasne farebne a dynamicky, navyše v skvelej interpretácii. Na dovŕšenie ilúzie genia loci sa vo filmovej úlohe Rachmaninova v závere predstaví uzbecký klavirista Eldar Nebolsin. V synchrónoch so skladateľovou nahrávkou vytvára dokonalú ilúziu Rachmaninova, hrajúceho svoje Symfonické tance pre užasnutého Ormandyho.