Terra incognita ako ženský hlas súčasnej hudby

30. 10. 2025

Košice, Dom umenia

Andrea Pietrová, Zuzana Manera Biščáková

Kmiťová – Kroupová – Szeghy – Jašurdová

Terra incognita – Ultreia et suseia je názov koncertného programu, ktorý bol autorskou dramaturgiou speváčky Andrey Pietrovej. V jej poňatí tvoril hudobnú cestu ženského videnia sveta, sprostredkovanú autorkami a interpretkami vnímavým poslucháčom. Výber skladieb pozostával z piesňovej tvorby slovenských skladateliek. Tvoril jednotu vychádzajúcu z ticha a niesol v sebe jemné dotyky, ale i vášnivé výkriky, bôle, túžby, sklamania. Tvoril kruh, akým je život sám.

Dvojdielnu skladbu Scivias I. a Scivias II. pre sólový hlas napísala Jana Kmiťová na požiadanie Andrey Pietrovej. Ako autorka sama hovorí, vznikla na podklade textov a tajomstva obrazov Hildegardy z Bingenu, ktoré sú mimoriadne aktuálne aj v dnes.

Pomyselný kruh pokračoval cyklom piesní na básne Mily Haugovej s názvom Urliebe (Praláska). Dielo Oľgy Kroupovej vzniklo v r. 1992. Skladateľka v bulletine vyjadruje svoje hlboké priateľstvo s autorkou textov a odhaľuje pozadie vzniku. Začala ho tvoriť v životnom období naplnenom šťastím a partnerskou láskou, no počas tvorby zasiahla Milu Haugovú tragická smrť jej partnera, čo poznačilo aj kompozičný jazyk Oľgy Kroupovej. Ďalší boj, ktorý v tom čase zvádzala, boli zmeny v spôsobe kompozičnej práce, iniciované jej vtedajším profesorom kompozície Józsefom Sopronim. Ak raz niekto bude hodnotiť Kroupovej skladateľský odkaz, tento cyklus bude kronikou. Všetko, o čom autorka hovorí, tam totiž pozorný poslucháč aj nájde. Je to prechod od vplyvov 2. viedenskej školy ku kryštalizácii vlastného hudobného jazyka. Vyjadrením mimohudobného obsahu sa tak stáva sonoristika, dynamika a rytmus. Forma vyvstáva z techniky spracovania tónového materiálu a je autonómnym tvarom bez možnosti konkrétneho zaradenia.

V tvorbe Iris Szeghy nájdeme nádherné príklady, ako vyjadriť na malej ploche silu, ale i prchavosť emócií, predovšetkým farbou. Aj v cykle troch piesní pre spev a klavír na básne Milana Rúfusa Prosté a ťažké (1978) je to tak. Farebnosť klavíra je doplnená aj brnkaním na strunách, možnosti ľudského hlasu vyjadrujú obsah textu. Spev plynie s klavírom, hučí ako vietor v horách, ale i ticho plače a stráca sa v nekonečne pomocou opakovaného tónu. Rúfus sa slovami dotýka života slovenských vrchárov v nevľúdnom prostredí, kde sa aj chlieb rodí ťažko. Posledná pieseň je obrazom odchádzania starého človeka.

Mária Jašurdová je autorka, ktorá pre spev tvorí nepretržite. Pre cyklus piesní Cantus(2024) si vybrala citácie z Piesne Šalamúnovej. Texty sú o láske. O láske všeobjímajúcej, všadeprítomnej a bezpodmienečnej. O láske nevyhnutnej pre život. Pre vyjadrenie zhudobnenia textov sa najviac hodí slovné spojenie: jednoducho krásne. Jemnozvučný klavír s držanými tónmi podporuje melodicky pevne uchopený hlas, naliehavosť vyjadrená opakujúcimi sa štruktúrami, žiaľ zo straty, prchavé hľadanie a neskrotná veselosť. Figuratívny spev ako čitateľný symbol ospevovania ženskej krásy, plné akordy ako vyjadrenie hĺbky a vrúcnosti. Chcem tým povedať, že Jašurdovej hudba je zrozumiteľná napriek latinskému textu, hoci jeho preklad do slovenčiny sa nachádzal v bulletine.

Všetka energia schovaná v notovom zápise uvedených skladieb mohla byť oživená len vďaka vynikajúcej interpretácii. Pietrová má mäkký hlas s vyrovnanou farebnosťou registrov, nepoškvrnený nánosmi operného pátosu. Nesie melódiu ľahko a obsah textu vyjadruje s hlbokou zainteresovanosťou. Spolupráca s klaviristkou Zuzanou Manera Biščákovou bola výsledkom dôkladnej prípravy. Výsledok ich práce bol umelecky vysoko hodnotný.

Celý program, ako i intímne slovné výpovede autoriek v bulletine, sú jednoliatym celkom, ktorý každá, v zmysle jungovského pohľadu, múdra žena (ale i muž) pochopí v celej šírke iba v mlčaní a vedomom kontakte so svojím vlastným vnútrom. Preto patrí nesmierna vďaka autorkám a interpretkám za túto možnosť.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)