Temný Mozart a zabudnutý Neukomm v dialógu

29. 10. 2025

Bratislava, Zrkadlová sieň  Primaciálneho paláca

{oh!} Orkiestra, Martyna Pastuszka

Mozart – Neukomm

Druhý koncert BAMF ponúkol dramaturgicky neobvyklý večer, ktorý prepojil vrcholný klasicizmus s náznakom romantickej expresie. V predvedení poľského zoskupenia {oh!} Orkiestra pod umeleckým vedením huslistky Martyny Pastuszkej zazneli dve výrazovo príbuzné, no esteticky odlišné komorné diela: Mozartovo Sláčikové kvinteto g mol KV 516 a dramatické kvinteto L’amante abandonnée Sigismunda von Neukomma. Toto spojenie vytvorilo silnú hudobnú trajektóriu, ktorá prirodzene viedla od vnútornej tragiky k recitatívnemu hudobnému dialógu.

Kvinteto g mol patrí k Mozartovým intímnejším až introspektívnym komorným dielam. Interpretácia ansámblu sa vyznačovala sústredenou prácou s napätím, charakteristickým pre úvodné Allegro. Jemné frázovanie a zdržanlivá expresivita umožnili, aby sa melanchólia diela rozvinula bez pátosu. Úzkostné až lamentačné chromatické pasáže zaznievali v stredných hlasoch viol obzvlášť naliehavo. Ráznosť hudobného gesta v nasledujúcom Menuete podčiarkla jeho rezolútnosť, pričom nástrojovo zredukované Trio prinieslo väčšiu prehľadnosť faktúry a lyrickejší výraz.

V tretej časti Adagio ma non troppo sa intenzifikovala atmosféra intímnej a spevnej spovede. Jej hĺbka vynikla najmä v kantabilných frázach prvých huslí, ktoré pôsobili ako tichá, avšak naliehavá vnútorná spoveď. Záverečné Adagio s následným prekvapivým Allegrom patrilo k vrcholu večera: kontrast medzi pochmúrnosťou úvodu a náhlou moduláciou do G dur vyznel prirodzene, bez náznaku akejkoľvek samoúčelnosti. Veľmi nešťastne do priebehu koncertu zasiahla prasknutá A struna violistky, no po technickej pauze záverečná časť zaznela kompletná, Finale tak napokon mohlo zaliať Zrkadlovú sieň svetlom nádeje a naplniť srdcia poslucháčov pozitívnymi dojmami.

Po prestávke prišlo na rad dielo, ktoré sa na koncertných pódiách uvádza zriedkavo, a tak dramaturgicky večer mimoriadne obohatilo. Neukommovo L’amante abandonnéereprezentuje hudbu z prelomu hudobných epoch: formálne sa drží klasicistických idiómov, výrazovo je však už plné emocionality raného romantizmu.

Ansámbel vystihol túto dualitu s príznačnou precíznosťou. Úvodné lamentózne pasáže vyzneli vokálne, akoby išlo o operný monológ bez použitia slov. Funkčná dynamika, dôsledné frázovanie a precízne vedenie vnútorných hlasov viol podporili výraz narastajúcej úzkosti. V rýchlejších úsekoch sa objavili dramatické kontrasty, prudké gestá a nečakané harmonické zvraty, stvárnené s technickou istotou a náležitou výrazovou energiou. Neukommova hudba vo svojej podstate neprekvapí revolučnými nápadmi, no v nápaditej interpretácii zoskupenia {oh!} Orkiestra vynikla jej schopnosť vytvoriť pôsobivú hudobnú scénu, ktorá vytvorila emotívny pendant k Mozartovmu temnému svetu v g mol.

Koncert ukázal, že spojenie medzi známym a zabudnutým môže byť pre poslucháča rovnako obohacujúce ako kontrast medzi dvoma hudobnými obdobiami. Interpretom sa podarilo ponúknuť veľmi sugestívny zážitok, pričom obe kvintetá pôsobili komplementárne, nie ako protikladné výpovede ľudskej krehkosti a sily hudobnej emócie.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)