Straussovská radosť
Litovská sopranistka Asmik Grigorian sa stala pojmom v opernom svete najneskôr po jej skvostnej interpretácii Straussovej Salome v obrazovo silnej Castellucciho salzburskej inscenácii z r. 2018. V novembri sa v tejto úlohe opäť zaskvela v Hamburgu, tentoraz v rámci Herodesovho narodeninového večierka v nástojčivej réžii Dmitrija Tcherniakovova, na ktorý bola v kostýme Pážaťa pozvaná aj popredná slovenská mezzosopranistka Jana Kurucová.
Dalo sa to očakávať. Grigorian, ktorú jej salzburský debut pasoval za jednu z najvýnimočnejších Salome všetkých čias, je stále vo forme. Svoje prvenstvo potvrdila najnovšie pod taktovkou Kenta Nagana v Hamburskej štátnej opere. Zatiaľ čo lovil Castellucci v mýtických hlbinách príbehu, hľadajúc zmysel hlbokého posolstva biblickej legendy, v Hamburgu sa Tcherniakov ponoril do hlbín duše charakterov Straussovho opusu. Ruského režiséra, ktorého v novembri t. r. ocenila medzinárodná porota kritikov časopisu Opernwelt ako režiséra roka za jeho inscenáciu Prokofievovej opery Vojna a mier v Bavorskej štátnej opere (recenziu sme priniesli v HŽ 3/2023), zaujímala už tradične viac motivácia konania dramatických postáv než téma mystéria sebecky zvrhlej lásky ústrednej protagonistky.
Castellucciho postavy Salome boli koncipované ako archetypálne symboly vyžarujúce semiotické naratívy vekov, u Tcherniakovova sú (opäť) charaktermi, ktoré by sme mohli stretnúť v električke, v obchode či na večierku. Vidíme v nich indivíduá s prehnaným egom, mániami, obsesiami a psychózami, ktoré kormidlujú ich život. Stretnú sa na výstrednej narodeninovej oslave Herodesa (John Daszak s kovovo razantnými výškami prenikavého lesku). Za vrchstolom sedí mlčky aj Jochanaan (opatrne debutujúci Kyle Ketelsen s tenšie vedeným basbarytónom) sťaby poloplešatý intelektuál (v obnosenom saku a s okuliarmi v hrubom ráme), ktorý hlása morálnu obrodu a príchod novej doby. Uráža i manželku hostiteľa Herodias s napudrovanou tvárou (suverénna Violeta Urmana), ktorá s opulentne vulgárnou korunou na hlave vyzerá ako vyžitá Kráľovná noci. Herodes vo výstrednom farebnom obleku sa na prorokových urážlivých slovách zabáva. Akoby si ho pozval na oslavu len tak do počtu, aby sa aj on mohol pochváliť priateľstvom s cynickým intelektuálom, to sa dnes predsa nosí. V skutočnosti však vyzerá ako páv z kŕdľa, ktorý Salome ponúka v závere opery, aby ju odradil žiadať si Jochanaanovu hlavu ako odmenu za jej tanec.
Veselá spoločnosť sa stretáva v tom istom salóne veľkoburžoázneho bytu z 19. storočia, v ktorom Tcherniakov pred dvoma rokmi inscenoval v Hamburgu aj Elektru. Či to bol geniálny scénografický nápad alebo z núdze cnosť, keď aj nemecké operné divadlá zápasia s finančnými problémami, je v konečnom dôsledku jedno. Myšlienka jednotnej scény pre obe Straussove výnimočné opery zafungovala.
Poličkové steny neboli plné kníh ako v Elektre, vypĺňali ich busty hláv historických i mýtických postáv rozličných výtvarných štýlov. Do oka padol mramorový Cézar, ale aj keramická hlava z pobrežia Veľkonočného ostrova. Elegantné posuvné dvere akoby viedli do vnútorných svetov javiskových figúr, nevediac, či sa nimi dá vyjsť von alebo vkročiť do iných tmavých a ešte tmavších priestorov. V sklenených výplniach dverí sa zrkadlili vyškerené tváre nevkusne farebne poobliekaných hostí za bohato prestretým slávnostným stolom. Herodes s nimi rozšafne koketuje, no keď do miestnosti vkročí Salome v ružovom tričku a bielej páperovej vetrovke, hneď sa na ňu lepkavo zavesí a chytí ju za prsia ako v zlom béčkovom filme. Salome si mlčky premeriava hostí, chladnou ju nechá i Narraboth (lyricky vláčny a úprimný Oleksiy Palchykov), ktorý jej za asistencie Pážaťa (spevácky i herecky suverénna Jana Kurucová) vyznáva lásku. Akoby ani nepatril do spoločnosti pri stole. Potom ako ho Salome odmietne, už len bez pohnutia sedí pri pohári a civí do prázdna.
Grigorian nepotrebuje veľké operné gestá. Stačí sa jej ironicky pousmiať, pohnúť hlavou, jej rezignovaný prejav pôsobí nesmierne uveriteľne a presvedčivo.
Jochanaan a Salome sú si podobní. Obaja rezignovaní rebelanti rozohrávajú medzi sebou intelektuálny dialóg plný metaforických šifier. Hneď od začiatku je jasné, že jeho hlava nepadne, najprv však musí Salome zatancovať. Zmierená s okolnosťami si nabieli tvár a narúžuje pery, akoby vedela, čo príde, veď toto „divadielko“ pre otčima nehrá prvýkrát. Z kufra povyťahuje hračky a gymnastickú stužku na paličke ako spomienky na dávno minulé časy detskej bezstarostnosti. Herodes prinesie krabicu so zelenými šatičkami a nafúknutou krinolínou, do ktorej ju oblečie, aby ju hosťom prezentoval ako bábiku‑kolombínu. Salome sa pozerá neprítomne do diaľky ako niekto, kto dávno stratil vieru, nádej i schopnosť milovať. Vyzerá neskutočne smutne, no fascinujúco krásne, vyvolávajúc obrovský súcit. Jochanaanove pery pobozkala iba v myšlienkach.
Herodias stojí len meravo vo dverách. Herodes prikáže Salome zabiť. Jeho rozkaz, pri ktorom si rozčúlene plesne po kolenách, však pôsobí viac ako otázka: „No nezabili by ste ju?“ Salome je však mŕtva už dávno. Vnútorne. Vo veľkom monológu v závere si však ešte stihne vyspievať dušu. Z jej prejavu srší jagavá hra Straussových harmónií. Kent Nagano za pultom Orchestra Hamburskej štátnej opery priam čaruje, no epicentrom explodujúcej Straussovej partitúry je Grigorianovej Salome, ktorej kreácia preniká až do špiku kostí. Publikum vo vypredanom hľadisku po posledných tónoch zo sedadiel takmer vyskočilo a výnimočnú speváčku v dych berúcej kreácii jednej z najťažších postáv opernej literatúry odmenilo dlhotrvajúcim búrlivým potleskom postojačky. V Grigorianovej sa snúbila herecká a spevácka interpretácia vo vzácne vyrovnanej symbióze s neuveriteľnou silou výrazu a autentickou oddanosťou partitúre i režijnému výkladu.
Nekonvenčnú inscenáciu klasiky operného repertoáru v psychologicky nástojčivej réžii jedného z najpozoruhodnejších súčasných operných režisérov si môžete do apríla 2024 pozrieť aj v mediatéke televízie Arte.
Richard Strauss
Salome
Hudobné naštudovanie: Kent Nagano
Réžia a scénografia: Dmitri Tcherniakov
Kostýmy: Elena Zaytseva
Svetlá: Gleb Filshtinsky
Video: Tieni Burkhalter
Herodes: John Daszak
Herodias: Violeta Urmana Salome: Asmik Grigorian
Jochanaan: Kyle Ketelsen
Páža: Jana Kurucová
Narraboth: Oleksyi Palchykov
Štátna opera Hamburg
29. 10. 2023 (premiéra)
15. 11. 2023 (recenzovaná repríza)