Stanislav Šurin: Antifóny a duchovné piesne 

Stanislav Šurin: Antifóny a duchovné piesne 

Druhé, rozšírené vydanie

Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity Ružomberok/Ústav sakrálneho umenia TI TF KU 2024

V minulom roku pribudol na účely slovenskej liturgickej hudby vítaný titul – druhé, rozšírené vydanie Antifón a duchovných piesní z pera neúnavného a činorodého trnavského skladateľa, organistu, organológa a organizátora hudobného života Stanislava Šurina. Stalo sa tak v rámci spoločnej edície vydavateľstva Katolíckej univerzity v Ružomberku Verbum a Ústavu sakrálneho umenia TI TF KU v Spišskom Podhradí a na Spišskej Kapitule, kde Stanislav Šurin pedagogicky pôsobí. 

Prvé vydanie vzniklo v Spolku svätého Vojtecha v r. 2011 a pozostávalo zo 65 piesní. Aktuálne, rozšírené vydanie obsahuje 74 zhudobnení antifón (napr. mariánskej Slovo sa Telom stalo), žalmov z Rímskeho misála (napr. Pán je svetlo národov), Liturgie hodín (napr. Nesmierny Bože v Trojici) či textov z biblickej Knihy Múdrosti (Duch Pána napĺňa okruh zeme). Nájdeme v ňom aj žalmové prebásnenia, napr. dnes už klasika slovenskej poézie Janka Silana, ale i novšie texty Anny Amadiny, Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej či Tomáša Kríža a Jozefa Porubčana. Ďalšími inšpiračnými zdrojmi sú Knihy prorokov Daniela (Požehnaj nás, Pane) či Zachariáša (Raduj sa a jasaj), alebo tiež texty zo slovenských rímskokatolíckych krstných obradov (Otvor náruč, svätá Cirkev).

Hudobnými predkami skladieb Stanislava Šurina sú liturgické spracovania renomovaným českým skladateľom Petrom Ebenom. Jedno zo zhudobnení je mu priamo dedikované in memoriam a samotný autor sa k zmieneným koreňom hlási v úvode Ebenovou citáciou: „Stretnutie so sakrálnymi textami je pre mňa vždy povznesením a očistou, vybočením zo všedného života s jeho vášňami a starosťami. Je to pre mňa dotyk večnosti – a kto by po ňom netúžil.”

Štýl antifón a duchovných piesní sa kompozične pohybuje na liturgicky osvedčenej pôde modernej rozšírenej modality a ebenovské, ale tiež dupréovské, heillerovské či némethovské a rajterovské (a ďalšie podobné) inšpirácie určite nezaprie. Skladateľskou jedinečnosťou je však napríklad prispôsobenie sa slovenskej dikcii liturgického textu a melodická spevnosť, podporená pestrým harmonických dianím. Textová heterogénnosť zbierky umožňuje jej široké bohoslužobné, a to nielen rímskokatolícke využitie. Skladby je však určite možné interpretovať okrem cirkevnohudobných účelov aj koncertne – v komornej vokálnej i sólovej interpretácii. Grafické spracovanie zbierky Stanislava Šurina je na vysokej úrovni. Zostáva len popriať jej čo najširšie využitie, nech sa mnohé štyridsať- až osemdesiatročné medzery i u nás zapĺňajú. 

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)