Spomienka na Irmu Skuhrovú

V tomto roku si pripomíname 100. výročie narodenia a 20. výročie úmrtia významnej osobnosti slovenského organového umenia Irmy Skuhrovej (1925–2005). 

Po gymnaziálnych štúdiách v Banskej Bystrici študovala najprv hru na klavíri na bratislavskom Konzervatóriu. Impulzom k jej záujmu o hru na organe sa stal príchod Ernesta Rieglera-Skalického do Bratislavy v roku 1947 po skončení jeho pôsobenia na Lisztovej hudobnej akadémii v Budapešti. Najprv u neho študovala na Konzervatóriu a od roku 1950 aj na novozaloženej Vysokej škole múzických umení. Spolu s Ferdinandom Klindom sa stali jeho prvými absolventmi v tomto odbore. Už počas vysokoškolských štúdií prevzala vyučovanie hry na organe na Konzervatóriu v Bratislave. Od začiatku presadzovala nové trendy vo vyučovaní v duchu organovej reformy, keďže sa v tom období na mnohých miestach učilo podľa tradícií už prekonaného romantického zamerania. 

Systematickosť, dôslednosť, náročnosť, rozvíjanie schopnosti študenta, vedenie ku kreatívnemu hudobnému cíteniu – tak možno v krátkosti charakterizovať pedagogickú činnosť Irmy Skuhrovej. Upozorňovala na každý detail, ktorý považovala za dôležitý na dosiahnutie čo najpresvedčivejšieho stvárnenia študovanej skladby. Učila s veľkou oddanosťou. Hodiny s ňou boli vždy bohaté na riešenia rôznych nuáns interpretácie skladieb. V rámci svojej pedagogickej činnosti organizovala aj výmenné koncerty študentov s konzervatóriami v Prahe, Kroměříži a v Pardubiciach. Vďaka jej systematickému vedeniu získali jej žiaci, budúci koncertní organisti (napr. Ivan Sokol, Eva Kamrlová, Ján Vladimír Michalko, Katarína Lelovicsová, Imrich Szabó...) všetky potrebné základy na ďalší umelecký rast. 

S rovnakou náročnosťou sa pravidelne pripravovala i na vlastné vystúpenia. Svoju tvorivosť, cit a umeleckú individualitu dokázala preukázať aj na koncertnom pódiu. Jej interpretačné výkony sa vyznačovali dôkladnou prípravou, výrazovou presvedčivosťou a jasne rozpoznateľným osobnostným vkladom. Svoj repertoár si neustále udržiavala a dopĺňala novými dielami, ktoré zastupovali všetky štýlové obdobia. Z domácich autorov sa venovala predovšetkým dielu Štefana Németha-Šamorínskeho.

Po presťahovaní bratislavského Konzervatória do novej budovy na Tolstého ulici v roku 1974 bol jej zásluhou v Malej koncertnej sieni postavený nový trojmanuálový organ, čo znamenalo výrazné zlepšenie podmienok vyučovania hry na organe. Nový nástroj ju motivoval aj k založeniu Prehliadky mladých slovenských organistov, v rámci ktorej mohli každý rok preukázať svoj talent najlepší študenti konzervatórií a VŠMU. V roku 2024 sa uskutočnil už 50. ročník tejto prehliadky, čo je dôkazom, že v intenciách Irmy Skuhrovej pokračujú (a veríme, že aj naďalej pokračovať budú) i ďalšie generácie organistov.