Smetana po nemecky so slovenským glancom

Nová inscenácia Smetanovej Predanej nevesty v prvom viedenskom opernom dome bola slovensko-českým sviatkom. Po prvý raz stáli spolu na pódiu etablovaní Slováci – Slávka Zámečníková, Peter Kellner a Pavol Bršlík, taktovku v rukách držal český dirigent Tomáš Hanus. Réžie sa ujal vo Viedni debutujúci Dirk Schmeding. 

Predaná nevesta bola prvou premiérou tohtoročnej sezóny Viedenskej štátnej opery. Jedna z najdôležitejších komických opier tu odznela po 34 rokoch. V r. 1991 ju režíroval legendárny Otto Schenk a Mařenku spievala slovenská sopranistka Lucia Popp. 

Smetanovu operu uzrelo publikum po prvý raz v r. 1866 v Prahe ako dvojdejstvový singspiel s hovorenými dialógmi v nemeckom jazyku. Neskôr, v r. 1870, prepracoval skladateľ dielo do troch dejstiev. Vo Viedni odznela opera po prvý raz v Theater an der Wien v r. 1893, a to v nemčine. Na pódium Viedenskej štátnej opery sa dostala v r. 1896 a do r. 1991 zaznamenala vyše 500 predstavení. V r. 1909 ju uviedla Metropolitná opera v New Yorku pod taktovkou Gustava Mahlera, ktorý ju r. 1893 dirigoval aj v Hamburgu. Lucia Popp spievala Mařenku vo Viedni až sedemnásťkrát. V pamäti mi utkvel aj film Die verkaufte Braut z r. 1982 (réžia Otto Schenk, dirigent Ádám Fischer, opäť s Luciou Poppovou ako Mařenkou).

Smetanov hudobný jazyk je vysoko kultivovaný, mozartovský a melódie majú romantický ťah. Mám zažitú predovšetkým českú verziu diela a povedomie, že Smetana túžil vytvoriť českú národnú operu, spriaznenú s českým muzikantstvom. Jej nemeckú verziu uvádzali zahraničné scény a siahli po nej aj inscenátori novej produkcie vo Viedni. Snaha priblížiť takto komédiu publiku v každom momente a v presvedčení, že česká verzia diela nie je vždy kompatibilná s hudbou, sa vyplatila. Nový preklad Susanny Felicitas Wolfovej a dramaturga Sergia Morabita korešpondoval s každou hudobnou frázou Smetanovej hudby. Práve pre súlad s hudbou ponechali prekladatelia mená postáv v origináli. 

Rozhodnutie opery rešpektujem a s potešením konštatujem, že práve vďaka Slovákom a českému dirigentovi mala nová produkcia slovanskú sviežosť a typicky českú emóciu. Presvitlo cez ňu Smetanovo porozumenie ľudu a jeho problémom i láskavé zaobchádzanie s jednotlivými postavami. A to aj v nemčine – všetci traja Slováci sú roky etablovaní v nemecky hovoriacich krajinách.

Dirk Schmeding sa od kedysi preferovaného štylizovaného folklóru odklonil a vytvoril komédiu, trojdejstvový cirkus, ktorý srší situačným humorom, no, žiaľ, je aj presýtený gestami. Extravagantná režijná poetika hudbu nepotiera, ale vzdaním sa napríklad krásnych tanečných čísel posúva predlohu do nie celkom zrozumiteľných vôd. Napríklad namiesto skočnej sa zbor v prezlečení za cirkusových medveďov nezmyselne pohupuje. 

Cirkus, skladateľom vytvorený pre 3. dejstvo, rozprestrený vo Viedni na celé dielo, stiera kontrasty. Inscenácia je jednoliata, šantenie neustáva ani v pozadí komorných intímnych scén. Našťastie, aspoň v prvom dejstve sa dal doslova vychutnať milostný vzťah Mařenky a Jeníka, podaný s láskyplným humorom. Mizanscéna bola aspoň v tomto momente jednoduchá a prehľadná. Ukrytí pod pultom stánku „LoveRodeo“ vyhadzujú milenci svoje šaty, všade je smiech a radosť. Inak dominoval zapratanému javisku neustály pohyb, akrobati, hluk a zmätok. K takémuto dojmu prispeli okrem scénografie aj kostýmy. Sympatie nevyvolali ani prenosné toalety alebo obrovská klobása či tuba chrenu vo veľkosti človeka, ale ani kurtizány, neustály cirkus, vrátane súťaže o nevestu v bielych šatách. K niekoľkým pôvabným momentom patrila scéna, kde sa Mařenka vkráda do blízkosti rodičov, aby počula, o čom vyjednávajú alebo keď sa skrýva za závojom. Z retrokostýmov zo 70. rokov upútali iba krásne svadobné šaty Mařenky. 

Veľkou devízou predstavenia bolo hudobné naštudovanie. Za dirigentským pultom Orchestra Viedenskej štátnej opery stál vynikajúci český dirigent Tomáš Hanus, hudobný riaditeľ Welšskej národnej opery. Na predstavení 8. 10. držal nad orchestrom taktovku pevne a až na pár momentov miestami uponáhľaného zboru vyznela krása Smetanovej hudby v celej svojej šírke. 

Publikum vďačne prijalo produkciu nielen pre bravúrny zbor, ale predovšetkým pre unikátne slovenské obsadenie, pozostávajúce zo sopranistky Slávky Zámečníkovej, sólistky Viedenskej štátnej opery, renomovaného tenoristu Pavla Bršlíka a basbarytonistu Petra Kellnera, ktorý dlhé roky pôsobí v sólistickom ansámbli Viedenskej štátnej opery. 

Slávka Zámečníková je ideálnou Mařenkou. Doposiaľ žiarila v lyrickom repertoári, exponovanejšie Smetanove melódie prišli na rad po Gilde a sú ďalšou, aj keď odlišnou príležitosťou ukázať čaro jej krásneho hlasu a hereckého umenia. Jej tón je plný a košatý a frázy zaokrúhlené. Vie byť náladová, nahnevaná, sklamaná, zasnená, ale aj nežná a šibalská. Na pódiu dominuje, v rolovom debute kreovala modernú mladú Mařenku. Po jej úspechoch na javisku Viedenskej štátnej opery v postavách Poppey, Zuzanky či Donny Anny ju teraz publikum oslavovalo ako hviezdu večera aj ako Mařenku. 

Jeníka stvárnil Pavol Bršlík. Po nemecky spieval už štvrtý nemecký preklad opery. Je suverénny, oplýva humorom po celý čas, vo svojom trblietavom saku žiari, presvedčený o svojej pravde a konečnom víťazstve. Jeho tenor svieti kovovým leskom, spieva vrúcne a so Slávkou Zámečníkovou tvoria krásny pár. 

Peter Kellner v minulosti perfektný ako Leporello, Figaro, sonórny basbarytonista s úžasnou speváckou kultúrou a hereckou charizmou, bol vzhľadom na charakter svojho hlasu jemnejším Kecalom, ako sme v domácich kontextoch zvyknutí. Herectvom a radostným naturelom si však publikum získal aj on.

Ako posledný sa do štvorice hlavných sólistov zaradil Michael Laurenz, stvárňujúci Vaška. Perfektný spevácky i činoherne ho kreoval priam láskavo. Predstaviteľka Esmeraldy, skvelá Ilia Staple, inscenovaná ako obézna akrobatka, prispieva k všeobecnej trme-vrme na javisku, jej hlas je však pozoruhodný.

Na inscenácii sa podieľa aj detský zbor Viedenskej štátnej opery a formácia ape connection, združujúca akrobatov a akrobatky. Novú inscenáciu sa oplatí zažiť najmä pre hudobné výkony orchestra, zboru a sólistov.    

Bedřich Smetana

Die verkaufte Braut

Dirigent: Tomáš Hanus

Réžia: Dirk Schmeding

Scéna: Robert Schweer

Kostýmy: Alfred Mayerhofer

Choreografia: Annika Dickel

Svetlá: Tim van’t Hof 

Video: Johannes Kullz

Mařenka: Slávka Zámečníková

Jeník: Pavol Bršlík

Vašek: Michael Laurenz

Kecal: Peter Kellner

Esmeralda: Ilia Staple

Orchester, Zbor, Operná škola Viedenskej štátnej opery,

ape connection

Viedeň

Štátna opera 

28. 9. 2025 (premiéra)

8. 10. 2025 (recenzovaná repríza)

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)