Slovenský mládežnícky orchester v Berlíne

Vďaka nepretržitému pôsobeniu od r. 2017 a na základe členstva v Európskej federácii národných mládežníckych orchestrov (EFNYO) získal Slovenský mládežnícky orchester (SMO) tento rok, po druhý raz od r. 2019, pozvanie na medzinárodný festival Young Euro Classic, ktorý sa koná každoročne v letných mesiacoch v berlínskom Konzerthause. Festival v r. 2000 založil významný nemecký muzikológ a organizátor Dieter Rexroth a  časom sa stal jedným z renomovaných podujatí poskytujúcich mladým hudobníkom jedinečnú platformu na prezentáciu mládežníckych orchestrov.

Slogan festivalu „Hier spielt die Zukunft“ – „Tu hrá budúcnosť“ sa za vyše štvrťstoročie jeho existencie dôsledne napĺňa, veď mnohí mladí hudobníci, ktorí tu účinkovali na začiatku svojej umeleckej kariéry, dnes pôsobia v orchestrálnych telesách na celom svete.

Na 26. ročníku Young Euro Classic sa v priebehu dvoch augustových týždňov vo Veľkej sále Konzerthausu v Berlíne okrem SMO predstavili národné mládežnícke orchestre Rumunska, Španielska, Škótska, Nemecka, Holandska, Nórska a Francúzska, Schleswig-Holstein Festival Orchestra, Tbilisi Youth Orchestra, Afganský mládežnícky orchester v exile, ako aj Mládežnícky orchester Európskej únie. Medzi dirigentmi a sólistami sa objavili výrazné mená, ako Ioanna Cristina Goicea, Sergej Nakariakov, Vasilij Petrenko, Pablo Ferrández, Dirk Kaftan či Michael Sanderling.

ystúpenie na veľkom medzinárodnom pódiu, v historickej sále, v  ktorej panuje jedinečný genius loci, je pre mladých hudobníkov silným motivačným faktorom. V silnej konkurencii svojich rovesníkov z celého sveta zohráva veľkú úlohu aj vedomie reprezentácie vlasti, jej kultúry a umeleckého školstva. Išlo o  jeden z najväčších projektov deväťročnej histórie SMO, v  ktorom sa stretlo 65 hudobníkov vo veku 17 až 28 rokov – konzervatoristi, vysokoškoláci i niekoľko mladých inštrumentalistov, už pôsobiacich v  profesionálnych telesách. Súčasťou orchestra boli v rámci EFNYO aj šiesti hostia: kompletná sekcia lesných rohov, ktorú tvorili traja Španieli a Rakúšan, kontrabasista zo Slovinska a hobojista z Česka.

V  projektoch SMO sa kladie zásadný dôraz na detailné hudobné naštudovanie. Aj tentoraz sa na ňom podieľali skúsení orchestrálni hudobníci: Adam Novák, Michal Ďuriš, Martin Ruman, Rastislav Huba, Richard Gašpar, Ronald Šebesta, Matúš Veľas, Stanislav Masaryk, Rastislav Suchan, Kiril Stoyanov a Peter Kosorín. Ansámblové delené skúšky a prvú tutti skúšku viedol Ken-Wassim Ubukata.

Kľúčovým faktorom úspechu projektu bola charizmatická dirigentka Sophie Dervaux, mladá, no mimoriadne skúsená orchestrálna hudobníčka, prvá fagotistka Viedenských filharmonikov, ktorá v ostatných rokoch úspešne rozvíja aj medzinárodnú dirigentskú kariéru. 

Významnej prezentácii na zahraničnom pódiu bol prispôsobený aj repertoár. Cieľom dramaturgie bolo zostaviť pestrý program, umožňujúci predviesť potenciál orchestra a zároveň predstaviť hudbu, ktorá je súčasťou slovenskej a stredoeurópskej identity a histórie. Voľba tak padla na relatívne zriedkavo hrávanú nádhernú 6. symfóniu D dur Antonína Dvořáka a na Koncertnú predohru Es dur jeho slovenského súčasníka Jána Levoslava Bellu, ktorú orchester naštudoval z nového kritického vydania notového materiálu Hudobného centra. Zaznel aj populárny Trúbkový koncert bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela so sólistom Stanislavom Masarykom, absolventom slovenského hudobného školstva, ktorý je dnes prvým trubkárom Českej filharmónie.

Požiadavkou festivalu Young Euro Classic bola nemecká premiéra skladby domáceho autora. Orchestrálna rapsódia Spring Jar Vladislava Šarišského vznikla priamo pre Slovenský mládežnícky orchester, ktorý ju po prvý raz uviedol v r. 2022, a tak sa dostala do programu aj pri tejto príležitosti. 

Na predvedenie všetkých diel reagovalo obecenstvo veľmi priaznivo. Na spontánny búrlivý ohlas zaplnenej sály 1 700-miestneho Konzerthausu po doznení Dvořákovej symfónie budú mladí hudobníci zrejme dlho spomínať a azda z neho budú aj čerpať inšpiráciu na svoje ďalšie umelecké pôsobenie.

Koncert v Bratislave nahrával Slovenský rozhlas pre Rádio Devín a festivalové vystúpenie v Berlíne zaznamenal nemecký verejnoprávny rozhlas, ktorý ho 17. 8. odvysielal na stanici Deutschlandfunk Kultur.

ADRIAN RAJTER, 

manažér projektu SMO, Hudobné centrum

Stredoeurópska hudba na svetovom pódiu

Členom Slovenského mládežníckeho orchestra som od roku 2017, keď som sa ešte ako študent Konzervatória v Bratislave rozhodol ísť na konkurz. Bol to prvý konkurz do novovzniknutého telesa  a odvtedy som s ním spolupracoval viackrát.

Atmosféra na podujatiach SMO je vždy jedinečná. Tento rok sa letné sústredenie konalo v Bratislave v  prvej polovici augusta. Naplánované boli tri koncerty – v Piešťanoch (11. 8.), Bratislave (12. 8.) a Berlíne (14. 8.).  Práve posledné zo spomínaných vystúpení v berlínskom Konzerthause bolo najväčšou výzvou. Festival Young Euro Classic každý rok pozýva mládežnícke orchestre z  celého sveta a obhájiť sa v takej konkurencii nie je jednoduché.

Projekt takéhoto rozmeru sa plánuje dlhší čas, a  som rád, že som mohol byť jeho súčasťou už pred samotným začiatkom, keď som koncom februára vycestoval do Viedne spolu s Adrianom Rajterom na prvé stretnutie s dirigentkou Sophie Dervauxovou. Stretnutie bolo krátke (Sophie nás prijala medzi skúškou a večerným koncertom), no vo veľmi pozitívnom duchu a už vtedy sme cítili, že voľba dirigentky bola správna.

Počas augustového sústredenia prebehla pred jej príchodom príprava v podobe delených skúšok pod vedením renomovaných orchestrálnych hudobníkov (so sekciami dychových nástrojov pracovali Ronald Šebesta a  Stanislav Masaryk) i prvá tutti skúška. Aj vďaka tomu mali výkony na koncertoch vysokú úroveň. Tu by sme si mohli položiť otázku, ako by hrali naše „kamenné“ orchestre, keby mali možnosť z času na čas fungovať podobne… 

Post dirigenta je dodnes väčšinou doménou mužov a v  našich podmienkach je stále zriedkavosťou, že orchester vedie dirigentka. Mohli preto vzniknúť aj otázky, aké to bude.

Hneď na prvej tutti skúške s dirigentkou bolo ovzdušie veľmi pozitívne. Náboj, s ktorým prišla Sophie Dervaux, bol okamžite citeľný. Stala sa jednou z nás a snažila sa vydolovať z orchestra maximum. Jej práca bola systematická a na nedostatky neupozorňovala v negatívnom zmysle. Ak sa na skúškach stala nejaká chyba, Sophie sa iba usmiala, venovala motivujúci pohľad hráčovi a  v pozitívnom móde pokračovala ďalej. Keď prišlo k sólovému miestu (hovorím teraz za nás dychárov), upriamila svoj pohľad na hudobníka a po dobu trvania sóla ho s ním takpovediac prežívala. K celému skúšobnému procesu pristupovala s  veľkou pokorou, vnímala pripomienky od lektorov pre jednotlivé nástrojové skupiny, dokonca niekedy si ich aj sama vyžiadala, čo len podčiarklo jej veľkosť. Nemusela umelo zdôrazňovať postavenie v  orchestri, získala si ho svojou ľudskosťou a  kompetentnosťou.

Prvá „skúška správnosti“ nastala v Dome umenia v Piešťanoch. Každý, kto v tejto sále hral, vie, že je pre interpretov akusticky náročná – a bolo dobre, že náš prvý koncert bol práve tam. Veď ako sa hovorí, ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku! 

Energia, ktorú sa nám tu podarilo vytvoriť, prekonala všetky nedokonalosti sály i naše drobné zakolísania. Kládol som si otázku, či sa nám podarí tento výkon ešte zopakovať, ba dokonca vylepšiť ešte dvakrát.  Vypredaná sála Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu na druhom koncerte bola už ozajstnou generálkou. Silná odozva plnej sály bola motivujúca.

Nakoniec nadišiel deň vystúpenia v Berlíne. Už pri príchode do sály bolo cítiť jedinečnú atmosféru, veď javisko Konzerthausu bolo dejiskom nespočetných veľkých koncertov, účinkovali tam najväčší dirigenti, sólisti i  orchestre.

Berlínske publikum reagovalo srdečným aplauzom na Bellovu Koncertnú predohru i  Šarišského Spring Jar a  dokonca ocenilo potleskom sólistu i  nás aj po prvej časti Hummelovho Trúbkového koncertu. To sa neskôr opakovalo po každej časti Dvořákovej 6.  symfónie. Hoci je to podľa dnešného bontónu nezvyklé, z  reakcií obecenstva bolo cítiť, že sú spontánne.

Na záver všetkých koncertov zaznel prídavok, ktorý bol veľkým prekvapením: orchester zborovo zaspieval pieseň Aká si mi krásna od Eugena Suchoňa. Naše podmienky boli sťažené tým, že hlasové skupiny neboli pohromade, ako to býva v  speváckom zbore, a z každej strany znel iný hlas podľa toho, akého kolegu alebo kolegyňu sme mali vedľa seba. Prídavok „dostal“ publikum na všetkých troch koncertoch.

Odnášam si dôležité poznatky do môjho budúceho profesionálneho života, nové priateľstvá, ale opäť, ako pri všetkých podujatiach SMO, aj nový náboj do práce a zdokonaľovania sa.

ALBÍN BLAHO, 1. klarinetista SMO

Posily spoza Pyrenejí

Spolupráca so SMO v rámci výmenného programu so Španielskym národným mládežníckym orchestrom bola pre mňa skutočne výnimočnou skúsenosťou. Na projekte sa zúčastnili traja hudobníci zo Španielska a už od prvého dňa sme sa cítili ako súčasť spoločenstva. Členovia orchestra nás srdečne prijali a zdieľali s nami nielen hudbu, ale aj svoju kultúru.

Mali sme možnosť skúšať v hlavnej sále Slovenského rozhlasu – jedinečnom priestore plnom nadšenia z  tohto projektu. Pracovať s takým oddaným a nadšeným orchestrom bolo krásne. Veľkým privilégiom bolo študovať na delených skúškach Dvořákovu 6. symfóniu s  trubkárom Stanislavom Masarykom, lektorom sekcie plechových dychových nástrojov, ktorého sólový výkon v  Hummelovom koncerte vzbudil veľký ohlas na Slovensku aj v Berlíne.

Bolo pre mňa veľkým potešením prežiť tieto dni spoločne so všetkými. Okrem hudby si odnášam krásne spomienky a radosť z toho, že som si našiel dobrých priateľov a stretol skvelých hudobníkov. Obzvlášť si cením večery, keď moji kolegovia hrali ľudovú hudbu, spievali a tancovali – jednoduché chvíle, plné života. Nepochybne to bolo leto, na ktoré tak skoro nezabudnem.

PAU MIQEL GONZALES AGUILAR, hornista

Nepretržitý prúd radosti

Letné sústredenie SMO bolo tento rok o  niečo výnimočnejšie, pretože naša generácia už pomyselne dozrela. S  viacerými hráčmi, ale aj lektormi sme sa stretli už predtým, čo prispelo k  rodinnej atmosfére. V  uplynulých rokoch sme nadviazali kontakt, vytvorili sme si vzťahy a spoznali štýl práce medzi sebou ako hráči, ale aj vzťah k  lektorom. O  to viac sme sa na tento rok tešili a  mohli pracovať vo väčšej pohode, dôvere a  rešpekte, navyše tentoraz všetci naraz vďaka veľkému obsadeniu orchestra.

Začínali sme delenými skúškami, počas ktorých sme spoznávali repertoár oveľa detailnejšie ako pri individuálnej príprave. Keď sme sa postupne začali spájať, zaznievali prvé náznaky harmónií a spolu s  orchestrom začali rásť aj diela. Kľúčovou bola pre mňa delená skúška huslí, veľkým obohatením prítomnosť dvoch lektorov. Koncertný majster Viedenského komorného orchestra Adam Novák ponúkol iné názory a  riešenia problémov, ktoré sme doteraz nepočuli. Dirigent Ken Wassim-Ubukata viedol ansámblovú skúšku sláčikov v  spolupráci s  lektormi. Ponúkol nám cenné rady, ktoré sme zužitkovali a do našej únavy vniesol novú energiu a  ľahkosť. Na moje prekvapenie boli už prvé pokusy veľmi sľubné, nemuseli sme riešiť elementárne problémy súhry. Išlo o výsledok výbornej práce lektorov počas delených skúšok a,  samozrejme, na všetko sme mali dostatok času. Mimoriadne prínosné boli rady lektorov aj pre ostatné skupiny. Violisti radili violončelistom, kontrabasisti huslistom a  podobne. Celé to pripomínalo veľký brainstorming.

Ďalšia radosť prišla, keď sa k  nám pridali dychové nástroje. Atmosféra bola v  pozitívnom zmysle slova napätá. Po prvých taktoch však nervozita opadla. Hralo sa nám veľmi dobre a  mal som pocit, že to, čo vytvárame, má aj istú kvalitu.

Keď sa za  dirigentský pult postavila Sophie Dervaux, uvedomil som si, že sa nám to kráti. Dirigentka z  nás dokázala vytiahnuť tie najkrajšie farby. Skladba Spring Jar bola spočiatku trošku tvrdším orieškom, no trpezlivou a  detailnou prácou sme dokázali prekonať prekážky a  navyše získať istotu. Keďže Hummelov Trúbkový koncert si vyžadoval menšie obsadenie, počas skúšok a  všetkých koncertov som mal možnosť vypočuť si sólistu Stanislava Masaryka pri jeho interpretácii. Jeho výkon bol strhujúci.

Počas skúšania Dvořákovej 6. symfónie som postupne objavoval krásy a  zákutia tohto relatívne zriedkavo uvádzaného diela. Myslím si, že sme pri jeho naštudovaní dokázali vytvoriť niečo výnimočné. 

Duch orchestra sa však formoval aj mimo skúšobného procesu. Po dlhých hodinách práce sme v  hraní pokračovali aj večer, no tentoraz znela ľudová hudba. A  vďaka účasti ľudí pochádzajúcich asi zo všetkých kútov Slovenska zazneli piesne azda z každého regiónu. Okrem toho sme viedli dlhé filozofické diskusie s  lektormi o kráse, o  ich skúsenostiach, o  hudbe, napríklad aj o  Brahmsovom 2. klavírnom koncerte… Mali sme možnosť spriateliť sa so skladateľom Vladislavom Šarišským, spoznať jeho životný príbeh aj sa veľa dozvedieť o  vzniku jeho skladby, ktorú sme interpretovali. Aj toto bolo veľkým plusom na ceste k  jej správnemu pochopeniu.

Na koncerty sme boli výborne pripravení a  tešili sme sa na ne. Do Piešťan a  Bratislavy prišli naši blízki, čo je vždy obrovskou radosťou a  motiváciou. Dopadli veľmi dobre, veľa sa nám podarilo, veľa sme toho publiku predviedli. A  cítili sme radosť. 

Dlhý cestovný deň do Berlína sme si krátili rozhovormi o  koncertoch. Vymieňali sme si dojmy a  radosť z  toho, čo nás ešte len čaká. 

Počas generálky v  Berlíne som bol nervózny. Veľmi som cítil zmenu akustiky, ale hlavne to, že sme predchádzajúci deň spolu nehrali. Koncert bol však výborný. Panovala priam slávnostná atmosféra, všetci sme vnímali výnimočnosť situácie. Po doznení Dvořákovej symfónie sa celá tá nakumulovaná radosť nárazovo uvoľnila. Zaplnená sála doslova explodovala. Nezabudnuteľný zážitok.

Zaujímavý bol aj prerod našich lektorov. Začínali ako naši učitelia – a zrazu sa stali pozornými poslucháčmi a  podporovateľmi. Pred koncertom v  Berlíne som cítil, že sú našimi priateľmi a  najvernejšími fanúšikmi. Znamenalo to pre mňa nesmierne veľa, keď nám úprimne gratulovali. A čo je najinšpirujúcejšie, nebrali to ako výsledok svojej práce. Veľa nás aj týmto gestom naučili.

Posledná radosť nastala, keď som si vypočul reláciu nemeckého rozhlasu, venovanú Slovenskému mládežníckemu orchestru, v  ktorej zaznel záznam z  nášho berlínskeho koncertu. Výsledný zvuk absolútne prekonal moje očakávania. Predsa len sme hrali pod vplyvom emócií,  no táto nahrávka bola pre mňa obrovským prekvapením. Som nesmierne rád, že je na nej zaznamenaný nielen výkon, na ktorý môžeme byť právom hrdí, ale aj radostná atmosféra koncertu. Ľutovať môžem iba to, že sme naštudovaný program koncertne uviedli iba trikrát. Viaceré mládežnícke orchestre, ktoré hosťovali v  Berlíne na festivale Young Euro Classic, absolvovali predtým dlhšie turné. Ani my by sme sa nemuseli hanbiť za tento výsledok a  mohli by sme sa  ním kdekoľvek prezentovať.

SMO vytvára neopakovateľné príležitosti na zdokonaľovanie sa v profesii, ktorú bude zrejme väčšina z nás vykonávať. V tomto projekte sa totiž vytvárajú vzťahy, zážitky a kontakty medzi hráčmi, ktorí raz možno budú kolegami. Formovaním nastupujúcej generácie umelcov má vplyv na budúcu tvár našich

orchestrov, ktoré reprezentujú krajinu pred celým svetom.

BRUNO KALINAY, huslista SMO

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 09/2025.)