Ján Levoslav Bella, Slovenské štvorspevy pre mužský štvorhlas

Ján Levoslav Bella

Slovenské štvorspevy pre mužský štvorhlas

M. Šimko, J. Kuchar,

P. Kollár, T. Šelc

Hudobné centrum 2023

Ján Levoslav Bella sa už vo svojich dvadsiatich rokoch stal autorom Slovenských štvorspevov pre mužský zbor v národnom jazyku. Vznikli počas jeho štúdií na viedenskom Pázmaneu (1863–1865), kde študoval teológiu. Na tomto CD ide o výber z cyklu piesní z dvoch zošitov, pričom rámec výberu vytvorila pieseň Ohlas (Slovenský brat! Objím si mať) v staršej a novšej, prepracovanejšej, interpretačne náročnejšej verzii (1928). J. L. Bella ich venoval drahému národu, resp. spolkom slovenským a slovanským, osvetovým a mládežníckym interpretom. Z textového úvodu notovaného viedenského vydania (Franz Glöggl) sa dozvedáme, že sa snažil jednotlivé štvorhlasy koncipovať čo najspevnejšie a melodickosť a pútavá kantiléna sú na nosiči naozaj dominujúce.

Vo formovej výstavbe sa Bella sústredil na motivickú prácu v dvojdielnych a trojdielnych malých piesňových štruktúrach. Bella si do textovej časti svojich piesní vybral poéziu štúrovskej generácie: básne Sládkoviča, Krčméryho, Hurbana, Hodžu, Kuzmányho, Matúšku a iných. Z hudobnej stránky sa inšpiroval nápevmi Michala Chrástka Veniec národních piesní slovenských (1862) a ďalších editovaných národných piesní či zbierok v období národno-emancipačných snáh. Takémuto národnému uvedomovaniu a osvojovaniu si zákonitostí jazyka sú prispôsobené aj Bellove piesne.

Dramaturgia nosiča pozostáva z piesní národných: Vlasť moja, Domov Slováka; hymnických: Sláva šlechetným (Kto za pravdu horí v svätej obeti), Už Slovensko vstáva (Nad Tatrou sa blýska); geograficko-symbolických: Hej, pod Kriváňem to jest krásny svět, Bratislava, Nitra milá, Nitra; pôvodom ľudových: Mlynárka a húska (Kázala mi mati biele húsky hnati), Anička urosená (Anička dušička, kde si bola!), Valaská (Po valasky od zeme!).

Hoci zrozumiteľnosť spievaného slova je u interpretov výborná, poslucháč iste veľmi ocení uverejnené texty v plnom rozsahu v booklete, pričom vynechané strofy sú vytlačené menej výrazne. Veľmi prínosné sú aj notované ukážky (Už Slovensko vstáva, Hojže Bože, Bratislava, Sláva šlechetným). Ako osvieženie celej dramaturgie pôsobia humorné prvky piesní či atraktívne koncipovaná Zdravica (Hore Váhom, dolu Váhom dúha vodu pije) a tiež zvukomalebne vyznievajúca pieseň Večerný zvon.

Výkon členov vokálneho kvarteta Ensemble Momentum (Matúš Šimko – tenor, Juraj Kuchar – tenor, Peter Kollár – bas a Tomáš Šelc – bas) treba vyzdvihnúť. Výborne vystihli atmosféru, funkciu a charakter jednotlivých piesní, pravda, veľkou pomocou im bola ich textová poetická rovina, pričom oceňujem aj zomknuté frázovanie interpretov. Aj keď technická náročnosť najvyššieho nápevkového partu je zjavná, ostatné hlasy s ním vyzneli v očakávanej symbióze. Celkovo možno konštatovať, že hudobné naštudovanie Bellových piesní je v dynamickej pohyblivosti a virtuóznosti profesionálnejšie poňaté, než by ho priniesol zbor menej školených interpretov. Vypočuť si Bellove zbory cez optiku sólistického štvorhlasu možno považovať za interpretačne novátorské poňatie.