Hudobný život

Slovenská hudba na festivale MiraTone

Mária Boháčová
Mária Boháčová
29. september 2025
Hudobný život
V popredí hráči SMO Albín Blaho, Danylo Honcharov a Lucia Balalová. Foto: Peter Brenkus

Časť hráčov Slovenského mládežníckeho orchestra sa po mimoriadne úspešnom letnom turné v  Piešťanoch, Bratislave a Berlíne zúčastnila na pozvanie huslistky a  členky V4 String Quartet Mirandy Liu na 7. ročníku Akadémie a  Festivalu MiraTone v  Budapešti. Táto spolupráca nadväzovala na vlaňajší projekt v Bratislave, v rámci ktorého členovia V4 String Quartet viedli kurzy komornej hudby pre členov Slovenského mládežníckeho orchestra.


Cieľom spolupráce s  Festivalom MiraTone je poskytnúť mladým hudobníkom dôležité skúsenosti z hry vo väčšom komornom telese, ktoré zahŕňajú detailné štúdium a koncertné predvedenie repertoáru pod vedením a  v  spolupráci so špičkovými hudobníkmi,“ vysvetľuje Adrian Rajter z Hudobného centra, ktorý zastrešuje aktivity Slovenského mládežníckeho orchestra (SMO).


Dobre pripravený začínajúci hráč musí mať predchádzajúce skúsenosti z orchestrálnych projektov. Musí vedieť splynúť so svojou sekciou i s celým orchestrom. Rýchlo reagovať, vždy byť v strehu a nebáť sa nových podnetov,“ dopĺňa frekventantka Akadémie MiraTone, fagotistka SMO Lucia Balalová.


Na podujatí v  Budapešti sa zúčastnilo dvadsať slovenských hudobníkov a  hudobníčok, prevažne hráčov na sláčikových nástrojoch, vrátane jedenástich členov SMO. Pod vedením lektorov spoločne pracovali na Suchoňovej Serenáde op. 5, Mahlerovej úprave Schubertovho Sláčikového kvarteta č. 14 d mol „Smrť a  dievča“, Concertine pre kontrabas Ilju Zeljenku a  Bartókových Rumunských tancoch. Okrem Slovákov sa na tohtoročnej Akadémii MiraTone zúčastnili študenti z  prestížnych škôl, ako Royal College of Music v  Londýne, Hudobná akadémia Franza Liszta v  Budapešti, Universität für Musik und darstellende Kunst Wien, Kunstuniversität Graz, Hudobná akadémia Stanisława Moniuszka v Gdaňsku, Music Institute of Chicago a ďalších. Spolu 52 mladých ľudí intenzívne pracovalo počas týždňa od 24. do 31. 8. v priestoroch Budapeštianskeho centra architektúry, Budapeštianskeho hudobného centra a  Festeticsovho paláca, v ktorom sídli Andrássyho univerzita. Medzi lektormi a účinkujúcimi na podujatí mali zastúpenie i  slovenskí umelci – huslista Daniel Rumler, člen V4 String Quartet a kontrabasista  Ján Krigovský. Obidvaja v  Budapešti viedli aj majstrovské kurzy.


Počas desiatich koncertov festival predstavil diela 27 skladateľov. Dramaturgický akcent bol zameraný na výročia a tvorbu Mauricea Ravela, Roberta Schumanna, Johanna Sebastiana Bacha, Bélu Bartóka a  Georgea  Enesca. Potešujúcim zistením bolo zaradenie viacerých skladieb slovenských autorov – Sláčikového kvarteta č. 2 Ľudovíta Rajtera, Serenády op. 5 Eugena Suchoňa, Concertina pre kontrabas Ilju Zeljenku a  Capriccia Daniela Rumlera.


Podľa Adriana Rajtera sú dnes pre mladých hudobníkov s  ambíciou pôsobiť v  profesionálnom telese samozrejmosťou „technická zdatnosť a orientácia v štýloch, rovnako i znalosť širokého repertoáru. Dôležitá je tiež schopnosť pripraviť si, naštudovať orchestrálny part v čo najkratšom čase.  Skúsenosti z ansámblovej hry, z fungovania na skúškach, sú neprenosné, a je možné nadobudnúť ich iba v praxi – preto sú tieto projekty dôležité, pretože umožňujú rozvoj v oblastiach, ktoré sú individuálnou prácou nedosiahnuteľné.“ V týchto zručnostiach sa mohli mladí umelci zdokonaliť počas štyroch dní, v  rámci ktorých absolvovali okrem intenzívneho skúšania aj dva koncerty v  sobotu 30.  8.  vo Festeticsovom paláci. Dramaturgia obidvoch obsahovala sólové, komorné i  ansámblové diela, pričom zmienku si zaslúži zaradenie viacerých skladieb súčasných autorov. V  prípade prvého koncertu išlo o  dielo pre sólový klarinet Langará (1993) od portugalského skladateľa Alexandra Delgada (1965) a  svetovú premiéru skladby Forgotten Chaconne (2025) od maďarského autora Csanáda Kedvesa (1983). V  prvom prípade vyznenie skladby umocnil výkon vynikajúceho portugalského klarinetistu Horácia Ferreira. V  chaconne zaujala zvukovosť kompozície určenej dvojici huslí a  basklarinetu. Veľmi príjemným prekvapením bola výsledná podoba Suchoňovej Serenády, op. 5, ktorú od prvého pultu i  lektorsky viedol Daniel Rumler. Skladba sa stretla s  pozitívnymi ohlasmi u  hráčov i  publika.


Medzi renomovanými osobnosťami, ktoré učili a  koncertovali na festivale a  Akadémii MiraTone, boli tento rok napríklad huslistky Ioanna Cristina Goicea a Haruka Nagao, violončelista Tomáš Jamník alebo klavirista László Borbély. Ján Krigovský sa na druhom zo sobotňajších koncertov zhostil sólového partu Concertina pre kontrabas a  sláčikový orchester (2006) od Ilju Zeljenku, ktoré zaznelo v  maďarskej premiére. Napriek krátkosti času a  tomu, že toto dielo by si vzhľadom na svoju náročnosť žiadalo dirigenta, bola výsledná podoba aj vďaka výkonu sólistu presvedčivá. Súčasťou programu bola tiež kompozícia  Daniela Rumlera Capriccio pre husle a  kontrabas (2020), venovaná Jánovi Krigovskému, s  ktorým ju autor skladby aj uviedol.


Ďalším z  diel pre väčšie komorné obsadenia bolo aj Schubertovo kvarteto „Smrť a dievča“ v  Mahlerovej úprave. Kvarteto v  adaptácii pre sláčikový orchester stráca niečo zo svojej intimity, miestami sa tiež odhalili nedostatky v  intonácii a  súhre. Na druhej strane sa interpretácia vyznačovala entuziazmom a jej počúvanie bolo aj vďaka nasadeniu mladých hudobníkov silným zážitkom. V  Schubertovi účinkovala aj študentka Akadémie umení v  Banskej Bystrici, huslistka Gabriela Hadidová: „Festival sa niesol v príjemnom priateľskom duchu. Študent hudobnej školy sa môže niekedy ocitnúť v neustálom kruhu cvičenia, keď zabudne na pôžitok z  vlastnej práce. Festival bol akýmsi pripomenutím, prečo hudbu robiť a robiť ju kvalitne.“ Podobne význam zahraničných spoluprác mladých hudobníkov vidí aj Lucia Balalová: „Myslím si, že pre Slovensko je veľmi dôležité zúčastňovať sa a kooperovať na podobných medzinárodných projektoch. Pre študentov je to obohacujúce. Môžu si porovnať svoje sily s rovesníkmi z  iných krajín i  kvalitu školstva.“


(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 09/2025.)