Hudobný život

Slávka Kopčáková – 
Eva Kušnírová Kapitoly z estetiky 
múzických umení

Zuzana Slušná
Zuzana Slušná
5. august 2024
Hudobný život

Slávka Kopčáková – 
Eva Kušnírová

Kapitoly z estetiky 
múzických umení

Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2024

 

Najnovšiu knižnú publikáciu z oblasti estetiky múzických umení autorsky pripravila dvojica pedagogičiek Inštitútu estetiky a umeleckej kultúry Filozofickej fakulty v Prešove. Ide o zaujímavú interdisciplinárnu symbiózu, keďže prvá z autoriek (Slávka Kopčáková) je významná slovenská muzikologička etablovaná v európskych výskumných kontextoch, druhá z nich (Eva Kušnírová) je teatrologička a kulturologička. Na slovenskom knižnom trhu je nedostatok učebníc z oblasti teórie či estetiky umení, ktoré sú dôležité nielen ako zdroj základných informácií pre študentov, ale zároveň prispievajú k precizovaniu významu termínov a pojmov.


Publikácia sa nezaoberá len samostatnými témami obsiahnutými vo svojom názve, ale prekračuje hranice umenovedných disciplín a zvýrazňuje interdisciplinárne väzby medzi estetikou, filozofiou umenia a teóriou umenia. Šírkou záberu a akcentovaním širšieho umeleckého, ale aj teoretického kontextu prekročili autorky hranice tradičnej učebnicovej propedeutiky a kniha vykazuje charakter monografickej práce s akcentom na prehľadnú systemizáciu a syntézu kľúčových esteticko-filozofických a umenovedných prístupov vzťahujúcich sa na oblasť identifikovanú ako múzické umenia. Konkretizuje jadro vedomostí v oblasti estetiky performatívnych umení a aplikuje uvedené princípy na oblasť hudby a divadla.


Primárne je publikácia určená študentom estetiky na slovenských vysokých školách, ale uplatnenie nachádza aj medzi študentmi umeleckých odborov na Slovensku. Obsahová náplň je na vysokej odbornej úrovni, zohľadňuje a primeraným spôsobom približuje súčasný stav poznania. Textové spracovanie sa vyznačuje zrozumiteľnosťou a názornosťou, kapitoly sú systematicky a logicky koncipované a umožňujú porozumieť spoločenskému aj filozofickému kontextu. Logická línia výkladu uľahčuje porozumenie vzťahom a súvislostiam medzi jednotlivými teóriami a pojmami. Autorky k jednotlivým kľúčovým pojmom uvádzajú aj zaužívané termíny, ktoré sa v domácom prostredí používajú, konfrontujú ich však s okolitými krajinami, čím rozširujú terminologickú výbavu študentov.


Obsah učebnice tvoria štyri vnútorne štruktúrované kapitoly: Filozofia performativity a jej estetické konzekvencie, Performativita a performancia v hudbe, Performatívne umenia v divadleEstetika performatívneho umenia.


V prvej kapitole Filozofia performativity Slávka Kopčáková konkretizuje pozíciu múzických umení v samotnom systéme umení. Prehľadne systemizuje kategórie a pojmy estetiky performatívnych umení a objasňuje kľúčové teoretické rámce aktuálnych definičných vymedzení východiskových pojmov. Prínosom kapitoly je aj prehľad filozoficko-teoretických súvislostí medzi kľúčovými „obratmi“ v dejinách umenia 20. storočia (performatívny obrat, psychologický obrat atď.) a precizovanie významov pojmov experimentálna a avantgardná hudba.


V druhej kapitole Performativita a performancia v hudbe Kopčáková objasňuje pojmy performancia, akcia (event) a happening a sústreďuje sa na objasnenie filozoficko-estetického kontextu, v ktorom sa uvedené pojmy v teoretickej reflexii hudby 20. storočia generovali.


Autorkou ďalších dvoch kapitol (Performatívne umenia v divadleEstetika performatívneho umenia) je Eva Kušnírová, ktorá v nich špecifikuje a objasňuje teoretické rámce používania pojmov performativita, performatívne štúdiá a performancia vo všetkých kontextoch vzťahujúcich sa k divadelnému umeniu. Zrozumiteľne ozrejmuje terminologické a konceptuálne odlišnosti pojmov happening, event, performancia a akcia v oblasti divadla, ale aj mimo neho, a umožňuje porozumieť kultúrnemu a spoločenskému kontextu, v ktorom sa nový model performancie konštituoval. Podrobnejšie si všíma interdisciplinárne súvislosti estetických teórií performativity a sústreďuje sa na štyri atributívne vlastnosti performativity (materiálnosť, priestorovosť, telesnosť a zvukovosť) a na zdôraznenie procesuálnosti analyzovaných fenoménov.


Zostáva len konštatovať, že ide o fundovanú vysokoškolskú učebnicu s viacnásobným využitím, ktorá vzhľadom na precíznu prácu s pojmami a termínmi môže okrem študentov estetiky zaujať aj odborníkov v oblasti umenovedných disciplín. Nájde svoje využitie aj ako východiskový text na ďalšie bádanie nielen pre študentov, ale aj vedeckých pracovníkov.