Skvosty v Muri
Čo si my organisti pri príprave koncertu často želáme, je pokoj svätý. Aby nám nikto neplánovane neskracoval cvičné hodiny, aby na nás nekričal bezdôvodne premotivovaný kostolník alebo nechodili počas našej prípravy bez ohlásenia skupiny turistov a ich sprievodca s megafónom. To, že je takéto fungovanie možné, sme sa s kolegom a priateľom Krzysztofom Urbaniakom presvedčili v kláštornom kostole Muri.
Muri, ktorého dejiny sú úzko späté s benediktínskym opátstvom, leží pri Aargau na severe Švajčiarska. Gróf Radbot Habsburský a Ita z Lothringenu tu založili kláštor v r. 1027. Genealógia Habsburgovcov je zapísaná v kronike Acta Murensia, pochádzajúcej z r. 1160. V Klosterkirche Muri sa nachádza päť organov. Tri nástroje sú skvostmi zo 17. a 18. storočia, zapadajúcimi do veľkolepého barokového interiéru. Akusticky sú mimoriadne premyslené a vy neviete, čo by ste skôr zaradili do programu koncertu.
Veľký dvojmanuálový 34-registrový organ, dôstojne stojaci na chóre, bol dokončený Thomasom Schottom z Bremgartenu v r. 1630 a prešiel na prelome 19. a 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou. V r. 1965 až 1972 bol jeho vonkajší vzhľad obnovený do pôvodného stavu a zvuk sa priblížil k originálu opätovným použitím ešte existujúcich píšťal. Epistelorgel, umiestnený na južnej strane v jednom z galériových výklenkov, postavili Josef a Victor Ferdinand Bossartovci v r. 1743. Má 16 rafinovaných registrov, vďaka ktorým sa tu ujme aj španielska hudba, čo sme, samozrejme, využili. Evangelienorgel (taktiež z r. 1743) na severnej strane galérie je z veľkej časti zachovaný nástroj v pôvodnej podobe. Osem registrov môže slúžiť aj na dialóg s oproti postaveným organom, kde sme mohli improvizovať a neustále objavovať skvelú akustiku.
A aby toho nebolo málo, Klosterkirche v Muri má ešte dva prenosné organy: Tragorgel a novopostavený Regal (firmou Bernhardta Edskesa), verné kópie od Johanna Christopha Pflegra (1639) a Karla Josepha Maria Bossarta (1777/1778).
Vyberám slová profesora Jeana-Clauda Zehndera z knihy o organoch v Muri: „V 17. storočí bolo samozrejmosťou pozerať sa na veci nielen ako také, ale vidieť ich v širšom kontexte. Organ bol spolu s orlojom najzložitejším strojom, ktorý v tej dobe postavili. Nie je teda prekvapujúce, že bol zasadený do kozmického kontextu: organ – podobne ako svet zvuku vo všeobecnosti –, bol vnímaný ako obraz kozmického poriadku, božského stvorenia a jeho úcty k Bohu.“
Ak hľadáte pokoj a rešpektujete bohaté dejiny aj vy nie-organisti, zájdite si do Muri pri Aargau...