Šimrák, Wirsinger, Kapsberger v Redute
9. 12. 2025
Bratislava, Reduta
Orchester a zbor Le nuove musiche, Jörn Hinnerk Andersen
Šimrák st. – Wirsinger – Kapsberger
Na už šiestom abonentnom koncerte spoločnosti Gesamtkunstwerk sa súbor Le nuove musiche predstavil pod taktovkou Jörna Andersena, odborníka na historicky poučenú interpretáciu z Mozarteum University v Salzburgu. Zámerom bolo zasadiť ranobarokovú tvorbu z oblasti Spiša do kontextu talianskej hudby z obdobia okolo roku 1600. Špecifické miesto v interpretácii dejín hudby na Slovensku patrí rukopisným prameňom z oblasti Spiša zo 17. storočia (Levoča, Spišská Nová Ves, Bardejov, Košice a i.). Uskutočnenie koncertu umožnil najmä dlhoročný výskum hudobných historikov Richarda Rybariča a Janky Petöczovej. Na recenzovanom koncerte zazneli diela Jána Šimráka staršieho a Georga (Juraja) Wirsingera, doplnené o tvorbu talianskeho majstra Giovanniho Girolama Kapsbergera.
Spevácky zbor Le nuove musiche tvorili predovšetkým zahraniční interpreti pôsobiaci v Nemecku, Česku a Rakúsku, ktorých dopĺňali dvaja Slováci. Aj toto zloženie speváckeho ansámblu potvrdzuje, aký biedny je stav interpretácie starej hudby na Slovensku. Vďaka kooperácii so zahraničnými umelcami však bolo možné uskutočniť tento výnimočný projekt v Bratislave. Vzhľadom na to, že okrem úvodnej uspávanky boli všetky interpretované diela skomponované pre viac hlasov, nie je možné zhodnotiť spevácky výkon každého interpreta samostatne. Napriek tomu, že súbor bežne nevystupuje v tomto zložení, speváci boli vynikajúco zladení. Intonačné nepresnosti sa v programe nevyskytli, rytmické zaváhania boli len sporadickým dôsledkom netradičného, neustále sa meniaceho priestorového rozmiestnenia sólistov. Špeciálne by som vyzdvihla najmä kontratenoristu Yosemeha Adjei i celú tenorovú a sopránovú sekciu – tieto najviac exponované hlasy vynikali intonačnou čistotou a prieraznosťou.
Spevákov sprevádzalo desať hudobníkov, ktorí hrali na historických nástrojoch alebo ich replikách špeciálne vybraných pre tento projekt (chitarrone, organ, baroková harfa, barokové husle, viola da gamba, violone, lirone, barokové gajdy, flauta, psaltérium, arcilutna). Podobne ako spevácky súbor, aj orchester tvorili prevažne umelci zo zahraničia. Spomedzi slovenských interpretov sa v orchestri objavili okrem umeleckého šéfa súboru Jakuba Mitríka (chitarrone) len Ján Prievozník (violone) a Ján Kružliak (barokové husle). Každá z nástrojových sekcií znela koherentne a „harmonicky“ sama osebe, ale aj v súčinnosti s ostatnými nástrojmi. Tento fakt je o to vzácnejší, že orchester zahŕňal veľkú škálu strunových, klávesových, sláčikových nástrojov aj inštrumentov, ktoré sú pre barokovú hudbu menej typické. Za osobitnú zmienku stojí najmä výkon multiinštrumentalistu Maura Colantonia, ktorý počas večera vystriedal niekoľko nástrojov (lirone, barokové gajdy, flauta, viola da gamba). Treba vyzdvihnúť tiež continuo na cembale, za ktorým sedel dirigent Jörn Andersen. Jeho hudobná koncepcia stavala predovšetkým na kontraste vo výraze a tempe.
Na koncerte zaznela tvorba skladateľov z rovnakého historického obdobia a rozdielneho kultúrnogeografického prostredia, a tak sa poslucháčom naskytla výnimočná príležitosť na porovnanie umeleckého rukopisu slovenských a talianskych hudobných skladateľov. Hoci znela len vzorka z ich tvorby, silná italienizovaná kompozičná línia, ktorá sa na Slovensku v 17. storočí rozvíjala, bola viac než zreteľná.
V úvode koncertu zaznela Kapsbergerova uspávanka Figlio, dormi. V prítmí koncertnej siene SF sa niesol čistý lyrický soprán Carly Powerovej a farebne príťažlivý, volúmenom skôr komorný tenor Itamara Hildesheima. Nasledujúca skladba z roku 1641, Domine ad adjuvandum me festina od Jána Šimráka st., má charakter moteta. Je skomponovaná pre osem hlasov a napriek tomu, že zahŕňa len pár desiatok taktov, je krásnym polyfonickým číslom, ktoré zaznelo s jasavou radosťou, oslavujúcou trojjediného Boha.
Missa a 6 od Juraja Wirsingera je šesťhlasnou kontrapunktickou duchovnou skladbou. Ako v bulletine uviedla muzikologička a hudobná historička Janka Petöczová, „hudbu Georga Wirsingera môžeme vnímať ako príspevok hudobne mimoriadne vzdelaného učiteľa – rektora mestskej školy do rozvoja cirkevného, školského a hudobnokultúrneho života vtedajších miest v historickom Uhorskom kráľovstve v období raného novoveku“. Rozjímavé, skôr monotónne kontemplatívne Kyrie, skomponované ako kánon, kontrastovalo s jasavým chválospevom Gloria, ktorý bol plný dynamických a kompozičných zvratov – od pianissima až po forte.
Treba oceniť, že dramaturgia koncertu zahrnula do programu aj diela Jána Šimráka st. v nemeckom jazyku, ktoré tvoria špecifickú kategóriu v jeho tvorbe. Tieto diela sú zhudobnením zväčša biblických žalmov, pričom ich interpretácia ráta s priestorovým rozdelením spevákov. Jednou z takýchto skladieb je aj Richte mich Gott z roku 1642, ktorá patrila k interpretačným vrcholom celého koncertu. Speváci boli rozmiestnení po celej ploche pódia koncertnej siene SF. Vďaka netradičnej schéme vznikol jedinečný priestorový zvuk, ktorý bežne v (našich) koncertných sieňach návštevníci nemajú príležitosť zažiť. Nasledoval chválospev Magnificat, s repetitívnym priebehom, striedajúcim sólové spevy s viachlasmi a s priam madrigalovým, dialogickým charakterom. Toto dielo bolo interpretačne problematickejšie, najmä pre drobné rytmické zaváhania medzi nástrojovou sekciou a spevákmi. Šimrákovu tvorbu na koncerte zavŕšil veľkolepý chválospev Jauchzet dem Herren, alle Welt.
Po prestávke ešte program zavŕšil Kapsbergerov madrigal s vianočnou tematikou I Pastori di Betlemme. Speváci na pódiu sa posúvali dopredu a vzápätí ustupovali do úzadia, stelesňujúc postavy vianočného príbehu (anjelov, pastierov a rozprávača). Pred očami divákov sa odohrala jasličková pobožnosť v autentickej podobe zo 17. storočia. Celý koncert navodil nielen vianočnú atmosféru, ale priniesol aj jedinečný zážitok, ktorý sa v Bratislave často nevidí.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 01-02/2026.)