Shostakovich: Preludes & Fugues op. 87

Shostakovich: Preludes & Fugues  op. 87

Yulianna Avdeeva

Pentatone 2025

Nahrávka Šostakovičovho rozsiahleho klavírneho cyklu 24 Prelúdií a fúg op. 87, voľne inšpirovaného Bachovou predlohou, určite nie je všednou záležitosťou. Je to dané aj tým, že takmer 150-minútové dielo vyžaduje od interpreta nesmierne technické a výrazové dispozície a emocionálne nasadenie. Šostakovič kompozíciu koncipoval tak, že na rozdiel od chromatického sledu Temperovaného klavíra postupujú dvojice tóninovo paralelných prelúdií a fúg v tzv. kvintovom kruhu.

Cyklus venoval klaviristke Tatiane Nikolajevovej, ktorá ho premiérovo uviedla v r. 1952 a následne niekoľkokrát nahrala. Za zmienku stojí najmä videonahrávka pre vydavateľstvo Medici Arts, na ktorej Nikolajeva v očividne veľmi pokročilom veku famózne uvádza kompletný cyklus. S jej nedostižným poňatím sa viackrát pokúšali vyrovnať ďalší renomovaní klaviristi, akými sú Ashkenazy, Donohoe, Melnikov, Levit, Ščerbakov či dokonca jazzman Keith Jarrett. Niektoré prelúdiá a fúgy nahral aj samotný Šostakovič, výber z nich často uvádzali Horowitz, Richter a Gilels.

S najnovšou nahrávkou monumentu teraz prichádza ruská klaviristka Yulianna Avdeeva (1985). Víťazka Chopinovej súťaže z r. 2010 sa okrem hudby romantizmu venuje najmä autorom 20. storočia – Prokofievovi, Šostakovičovi, Weinbergovi a Szpilmanovi. Avdeeva prináša mimoriadne ucelený a sofistikovaný prístup k dielu, ktorý pôsobí ako vedomý protipól priam metafyzickej interpretácie Nikolajevovej. Svojím moderným uchopením akoby vytesňovala a korigovala Šostakovičove extrémne emocionálne mantinely – tragické, monumentálne či heroické poňatie v jej interpretácii tvorí skôr druhý plán.

Klaviristkin ponor do textúry možno nedosahuje hĺbku Nikolajevovej či Richtera, ale jej interpretácia je fascinujúca, podmanivá a očarujúca. Avdeeva vnáša do hudby jemné, presvetlené textúry plné vzletnej lyriky, brilantnosti a pokoja. Disponuje štíhlym, subtílnym a jemným tónom, dokonalou technickou istotou, akýmsi neoklasicistickým kúzlom a prirodzeným frázovaním bez akéhokoľvek manierizmu a agogickej svojvoľnosti.

Hneď úvodné Prelúdium a fúga C dur sa nesú na krehkých vlnách čírej muzikality. Osobitne v jej podaní vynikajú poetické a hravé prelúdiá Fis dur, H dur, b mol či fis mol. Jej „civilné“ poňatie dáva vyniknúť samotnej hudobnej štruktúre. V tichých pasážach sa pohybuje na hranici pianissima, čarovný diskant rozoznieva napríklad v Prelúdiu cis mola jeho meditatívnej fúge či v jemne zvonivej fúge A dur. Zbesilú motoriku skladateľových strašidelných vízií zasa ponúka v grotesknom Prelúdiu Des dur a jeho extravagantnej divokej fúge.

Bravúrne pôsobia Prelúdium a fúga H dur, chromatická fúga Es dur, pôsobivé lamentoso znie v Prelúdiu a fúge c mol. Skvelé bachovské alúzie ponúka Avdeeva vo fúge E dur a nádherne modeluje a vrství ruské témy vo fúgach As dur a F dur. Masívny zvuk dosahuje v hymnickom Prelúdiu a fúge e mol či v záverečnom transcendentálnom Prelúdiu a fúge d mol. Na záver dvojalbumu ešte Avdeeva ponúka Šostakovičovu stratenú skicu Prelúdia a fúgy cis mol, ktorú autor nakoniec zavrhol a nezaradil do cyklu. Torzo diela, objavené v r. 2005, dokončil Šostakovičov priateľ, poľský skladateľ Krzysztof Meyer, a Avdeeva ho premiérovo uviedla v r. 2020.

Jej vynikajúca nahrávka celého cyklu naznačuje, akými smermi sa možno budú uberať interpretačné východiská pri uvádzaní Šostakovičovej hudby v prvej tretine 21. storočia. Zároveň je skvelé, že jubilujúci autor pôsobí aj na mladšiu generáciu umelcov stále objavne, podnetne a aktuálne.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)