Hudobný život

ŠfK, Liebreich, Balanas

Tamás Horkay
Tamás Horkay
16. jún 2024
Hudobný život
ŠFK. Foto: Jakub Šimoňák

6. 6. 2024

Košice, Dom umenia

Štátna filharmónia Košice,

Alexander Liebreich, Kristine Balanas

MendelssohnDvořákBrahms


Na druhom orchestrálnom koncerte Košickej hudobnej jari sa mohli poslucháči nasýtiť známeho, až príliš obohraného romantického mainstreamu v podaní mladej lotyšskej huslistky a staršieho nemeckého dirigenta.


Predohra k scénickej hudbe Sen noci svätojánskej Felixa Mendelssohna Bartholdyho patrí k základnému repertoáru všetkých orchestrov a dirigentov; nároky na jej interpretáciu sú o to prísnejšie. Už pri úvodnej obrátenej kadencii fláut a klarinetov (štyri dlhé akordy) je ťažké dosiahnuť dokonalú simultánnosť nasadenia a nepodarilo sa to ani hráčom Štátnej filharmónie Košice. To by však ešte mohlo byť tolerovateľné, ale následné vzdušné husľové figurácie vo vysokej polohe taktiež nezneli dostatočne precízne a čisto, a to mi už prekážalo viac. Alexander Liebreich k predohre pristupoval akosi ležérne, síce približne správne – tempá, dynamika atď., no akoby ani nemal v úmysle hlbšie siahnuť po esencii diela. Preto bol výsledný dojem z tejto geniálnej skladby (ktorú Mendelssohn splodil ako 17-ročný) pomerne ambivalentný.


Sólistickým kusom večera bol Husľový koncert a mol Antonína Dvořáka. Sólového partu sa ujala laureátka (3. miesto) Medzinárodnej súťaže ARD z r. 2018, lotyšská huslistka Kristina Balanas. Preukázala potrebnú brilantnosť a sebaistý nadhľad aj spontaneitu. Výstavba diela sa vlnila v zreteľných líniách, jej koncepciu možno označiť za celkovo zjednocujúcu, vyhýbala sa prílišnému agogickému rozrušovaniu. Na druhej strane, hlavne v prvej časti som mal pocit aj určitej bezfarebnosti z jej strany – nedostatočného dynamického diapazónu, málo markantných hudobných charakterov, málo plastického frázovania. Samotný nástroj z roku 1787 v jej rukách znel trocha matne, nevýrazne…


Hudobný život
Kristīne Balanas. Foto: archív umelkyne

V druhej časti huslistka poskytla väčší ponor do sfér expresívneho lyrizmu a až v tretej „giocoso“ časti už sa dalo povedať, že excelovala: empaticky sa vysporiadala so zemito ľudovým českým rytmickým temperamentom tejto hudby, ktorá sa istotne najviac pričinila o popularitu kompozície ako takej. Pravda, nebol to najsvetlejší, najžiarivejší tón, aký som kedy na sólových husliach počul, ale Balanas má pred sebou zaiste sľubnú kariéru.


V druhej polovici koncertu prišla na rad Tretia symfónia F dur Johannesa Brahmsa. Ďalšia z notoricky známych skladieb konzervatívneho či klasicizujúceho romantizmu predstavuje ťažký oriešok aj pre prvotriedne orchestre a dirigentov, ak má zaznieť inovatívne a strhujúco. V prevažnej väčšine trvania symfónie mi chýbala precíznejšia drobnokresba, čo ide ruka v ruke s určitou efemérnou povrchnosťou, neraz aj nudou. V druhej časti som síce spozornel vďaka prepracovanejšej dynamike, ale v slávnej melódii tretej časti ma sklamalo „nedodýchanie“ frázy, a to pri každom nástupe témy. Dirigent aj orchester akoby prekonávali svoj tieň v poslednej časti, kde dosahovali takmer frenetickú zvukovosť a prekvapujúci výbojný elán; napriek tomu toto predvedenie Brahmsovej symfónie zo sedadiel určite nedvíhalo. Aspoň mňa nie…


Hudobný život
Alexander Liebreich. Foto: Sammy Hart

Liebreicha ťažko označiť za ideálneho interpreta romantického repertoáru, ktorý v Košiciach zaznel, a hudobníci (hoci určite robili, čo mohli) ním neboli inšpirovaní k nadpriemernému výkonu. Avšak sú zrejme potrebné aj takéto, nazvime ich, priemernejšie koncerty, aby sme vedeli lepšie oceniť tie vynikajúce.