Satie Surprises
Satie Surprises
Christina Bjørkøe
OUR Recordings 2025
Mýtus, že Satie je jedným z najidiomatickejších autorov, vedia vyvrátiť kompletné nahrávky jeho klavírnych diel. Napr. projekt Jeana-Yvesa Thibaudeta z r. 2003. Lenže kto by počúval 5 CD, však áno. Preto je zaujímavým počinom minuloročný album dánskej klaviristky Christiny Bjørkøeovej, na ktorom nenájdete ani jednu z Gymnopéd či Gnossienes, ale 27 v podstate neznámych skladieb, ukazujúcich Satieho z prekvapivých uhlov.
Bjørkøevej výber otvára hravá Petite ouverture à danser, vrcholí výberom z romantických Nokturn a končí mystickými Prelúdiami z Le Fils des étoiles. Takmer tri desiatky skladieb z ôsmich cyklov nie sú zoradené ani chronologicky ani v rámci svojich sérií, mnohé sú rozhodené v priestore tejto v podstate koncertnej dramaturgie.
Rôznorodosť prezentovaného výberu spája netypickosť v zmysle zažitých predstáv o Satieho „štýle“. Aj keď niektoré skladby majú afinitu napríklad k notoricky známym Gnossienes (azda najviac tri Airs à faire fuir), väčšina nahratých diel naozaj demonštruje iného, prekvapivého Satieho a najmä všestrannosť jeho vyjadrovacieho arzenálu.
Zaujímavá je skupina skladieb s blízkosťou k romantickej tradícii. Napríklad Effronterie a Profondeur sú priam brahmsovskými skladbičkami. Nokturná – skladateľove posledné klavírne skladby – zase solídne kusy svojho žánru, opäť s oparom rovnomenných romantických skladieb, no už s impresionistickým zvukovým dizajnom. Nenájdeme tu však žiadne „typicky“ satieovské bizarnosti, humor či iróniu.
Z trojice okolo minútových miniatúr-gest, venovaných kolegom (Debussy, Dukas, Roussel), zaujme Idylle (pre Debussyho) minimalistickou prácou s ostinátnou figúrou a emancipovanými líniami.
Azda najviac sa od zažitej predstavy o Satieho spoznateľnom štýle odkláňajú tri Prelúdiá, klavírne verzie častí zo scénickej hudby Le Fils des étoiles (Syn hviezd). Na prvé počutie pripomínajú Debussyho, na druhé šokujúco aj Messiaena – mystickou atmosférou a harmonicky vizionárskou akordickou stavbou plnou kvárt, vrátane zväčšených. Hudba znie prevažne vo vertikálach samostatne postupujúcich novátorsky znejúcich akordov. Spiritualita Prelúdií korešponduje s autorovým vtedajším ponorom do rozenkruciánskeho duchovného hnutia.
Bjørkøeovej prejav je na môj vkus málo plastický, interpretačne ma nenadchol, no jej album, ktorý vyšiel 100 rokov po smrti skladateľa, je hodnotným vkladom do satieovskej diskografie vďaka reprezentatívnemu výberu repertoáru mimo hlavného poslucháčskeho a interpretačného záujmu.