Hudobný život

S Matúšom Veľasom o novom pôsobení v Českej filharmónii a Koncerte za slobodu a demokraciu

Jana Dekánková
Jana Dekánková
10. január 2024

V júni 2023 sa v Českej filharmónii konal konkurz na miesto 1. hobojistu, na základe ktorého som postúpil do finálneho výberu spolu s českou kolegyňou Barborkou Trnčíkovou. Teraz prebieha takzvaná rozohrávka a pravdepodobne v marci tohto roka sa uzavrie, kto z nás toto miesto dostane nastálo. Na poste sa teraz striedame, orchester nás sleduje a bude spolu s vedením hlasovať. Nech to už dopadne akokoľvek, je to pre mňa obrovská skúsenosť a každá jedna skúška či koncert nesmiernym potešením a cťou.


16. a 17. novembra minulého roku sme odohrali Koncert za slobodu a demokraciu, ktorý sa najprv vysielal v priamom prenose v Českej televízii a druhý koncertný deň online na prestížnom internetovom portáli pre klasickú hudbu STAGE+. Prekvapilo ma, ako vážne sviatok 17. novembra Česi vnímajú a ako si demokraciu a slobodu vážia. Priznám sa, že pre tú atmosféru dôležitosti som sa dostal trochu pod tlak.

Na koncertoch sme hrali Brahmsovu Nänie s Pražským filharmonickým zborom, Mendelssohnov Koncert pre husle a orchester e mol s fantastickou Janine Jansenovou a Dvořákove Slovanské tance. Dirigentom bol maestro Antonio Pappano, ktorý je pre mňa fenomenálnym dirigentom s absolútne jasnou predstavou.


Keď pred nás predstúpil, povedal, že Slovanské tance nikdy nerobil a bol by rád, keby sme ho to „naučili“. Samozrejme, mal svoju jasnú víziu, prišiel neskutočne pripravený, vedel presne, v ktorom momente vytiahnuť druhú flautu, violončelá, druhý hoboj, vedľajšie melódie... Vyvažoval balans, ale čo sa týkalo celkovej dynamiky a emócie, to nechal na nás. Fungovalo to úžasne.


Náboj a energia Jansenovej, jej nadšenie, či to, ako dokázala strhnúť orchester v Mendelssohnovom koncerte...  to všetko bolo neuveriteľné. Napriek tomu, že ten koncert je pre orchestrálnych hráčov v podstate rutinou, na túto spoluprácu tak skoro nezabudnem.


Prenosov do televízií som zažil už veľa, no bolo veľmi zaujímavé sledovať tento proces zvnútra Českej filharmónie a následne si ho pozrieť aj ako výsledok zo záznamu Českej televízie. Štáb nás nijako nerušil. Nestalo sa, že by nás niekto zastavoval, aby sme počkali, lebo si nastavujú svetlá, alebo aby tam začal niekto pobehovať s kamerou či nastavovať mikrofóny... Štáb rešpektoval skúšky orchestra, až po nich ma poprosili, aby som sa až tak pri hraní nepredkláňal, lebo potom zakrývam kameramanovi kolegu. Česká filharmónia má vlastný, vysoko profesionálny tím zvukových technikov DKS (Studio Rudolfinum), ktorí robili zvukový záznam do oboch streamov, a bol som doslova unesený výsledkom, ktorý som si o pár dní pozrel z archívu ČT.


Holdom slobode a demokracii bola aj slávnostná recepcia po koncerte, na ktorú vedenie filharmónie pozvalo nielen sólistku, dirigenta a hostí z radov diplomacie, politiky a kultúry, ale ako prejav úcty aj celý orchester a niektorých jeho bývalých členov. Dress code „black tie“, povinný aj pre publikum, len podčiarkoval prejav dôstojnosti a vážnosti sviatku 17. novembra. Sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou.